Aj vy ste dozaista neraz boli konfrontovaní situáciou, kedy ste márne hľadali voľné miesto na parkovisku. Ak ste šofér, tak ste prinajmenšom nervózne manévrovali pomedzi zaparkované vozidlá a s malou dušičkou dúfali, že sa nájde aspoň jedno voľné miesto pre vášho štvorkolesového miláčika. Ak ste boli v role spolujazdca, určite ste aspoň zdieľali pocity mnohokrát skoro zúfalého vodiča a empaticky ste sa vžívali do jeho situácie.
Príbeh Mirky a Lukáša však vypovedá o parkovaní za úplne iných okolností. Kto by bol povedal, že na parkovisku, ktoré mimochodom zvyklo poslúžiť aj ako cvičisko pre šoférov „zelenáčov”, bude po zotmení tak pritesno.
Mirka mala čerstvých štyridsať. Štyri krížiky bezcitne predznamenávali, že všetko zaujímavé v jej živote sa už stalo a že nič svetoborné už nemožno očakávať. Po niekoľkých nevydarených, miestami až nudných vzťahoch, by ju už ani vo sne nenapadlo, že vo svojom živote zažije ešte niečo vzrušujúce. Myšlienky na vydaj dávno zahnala. Na lásku prestala veriť krátko nato, čo precitla a zistila, že darčeky nenosí Ježiško. Klamstvo o darčekoch považovala minimálne za také obludné, ako to o skutočnej láske. Vždy bola za tú slušnú a poctivú, až mala niekedy pocit, že jej niečo ušlo. Tieto pocity sa jej s pribúdajúcim vekom zmocňovali čoraz častejšie. Cítila sa, ako by z nej život veľkými dúškami cucal všetku energiu.
Lukáša spoznala ako nového kolegu v pracovnom kolektíve. Dalo sa s ním porozprávať o čomkoľvek. Tridsiatnik nepohrdol inteligentným humorom a spoločnosťou správnych ľudí. Mirku ten človek priťahoval ako magnet. Fyzické sa preplietalo s duchovným. Táto zmes z nej robila rozbesnenú rieku, ktorá sa chystala spláchnuť všetko, čo jej stálo v ceste. Nikdy nezažila nič podobné. Mala sto chutí urobiť niečo, kvôli čomu na ňu každý ukáže prstom.
Pozvanie na kávu neodmietla. Po niekoľkohodinovej konverzácii pri močopudnom nápoji nasadli do Lukášovho čierneho auta a zamierili k sídlisku, kde obaja bývali. Ešte niekoľko minút bezcieľne brázdili ulice sídliska. Razom sa ocitli na odľahlom parkovisku, na ktorom býva počas dňa plno. Teraz bolo opustené, doslova zívalo prázdnotou. Obďaleč, v prítmí sa zaskvelo červené auto, zaparkované pod hustými krami. Onedlho pri vjazde na parkovisko zablyšťali svetlá prichádzajúceho auta. Za iných okolností by bolo na parkovisku toľko miesta na parkovanie, no v tej chvíli tam bolo akosi pritesno. Vo vzduchu bolo cítiť pretlak. Mirka sa ostýchala, nič podobné nezažila. Mladý muž v plnej sile ju upokojil letmým pohľadom a zašepkal niečo, čo rozprúdilo krv v jej tele. Sklá na autách sa postupne orosievali. Dievčina sedela na jeho pevných stehnách a zladeným pohybom odovzdávali energiu vozidlu, ktoré svoje vibrácie posúvalo ďalej. Spleť energií sa vinula celým parkoviskom.
Záblesk ostrých svetiel prerušil ich vášnivé splynutie. Mirka, celá vyplašená, sledovala pohyby prichádzajúceho auta. Lukáš ju opäť upokojil a odovzdal jej trocha svojej ľahostajnosti. Na parkovisku boli rozostavané kužele, ktoré boli súčasťou cvičiska. Auto začalo cúvať a všakovako manévrovalo. Celá vystrašená sa nechala viesť skúseným mladíkom. Ich rozvášnené telá sa zmietali v slasti tak silno, že Mirka nechtiac zatlačila nohou do klaksóna. V tej chvíli sa v absolútnom tichu rozozvučal rušivý zvuk. Mladík cvičiaci na skúšku v autoškole razom zdúchol z parkoviska a nasledovali ho aj posádky zostávajúcich dvoch áut.
Obaja sa pustili do nekontrolovaného smiechu, ktorý rýchlo stíchol. Na parkovisku zostali sami, nikým nerušení. Už nebolo cítiť ten pretlak vo vzduchu a tak pokračovali v tom, čo ona do svoje štyridsiatky nepoznala. Áno, už dávno neverila na lásku. Verila však tomu, čo sa dialo v tej chvíli a celá sa tým nechala unášať. Odteraz vie, čo znamená, ak je parkovisko preplnené aj v noci.
