Celé to súvisí s náukou o predurčení [tiež predestinácia]. V kresťanskej filozofickej tradícii existuje problém, ktorý dodnes nebol uspokojivo vyriešený: Ak existuje vševediaci Boh, ktorý vidí do budúcnosti, tak vidí aj moje budúce rozhodnutia. Ak ich ale on vidí dnes, ako sa ja môžem slobodne rozhodnúť zajtra? Buď je ilúziou jeho vševedúcnosť, alebo je ilúziou moja sloboda.
Niektorí ľudia na základe tejto úvahy spochybnili slobodu. Azda najzreteľnejšie vidno tento prístup v náuke Jána Kalvína. Podľa neho Boh vopred určil, kto sa po smrti dostane do neba a kto do pekla. Konkrétny človek s tým nič nespraví. Je to dosť desivá náuka. Príslušníci kalvínskej cirkvi sú veľmi smutní ľudia.
Existuje vôbec slobodná vôľa?
Na túto otázku nedokážeme uspokojivo odpovedať ani dnes, keď máme k dispozícii moderné vedecké poznatky. Pred pár rokmi sa zistilo, že centrá mozgu, v ktorých prebieha rozhodovanie, rozhodnú niekoľko sekúnd pred tým, ako si človek vôbec uvedomí, že má možnosť rozhodovať. Okrem toho niektoré výskumy naznačujú, že najdôležitejšie rozhodnutia sa nerobia v mozgu, ale v srdci. V srdci je dosť neurónov na to, aby to dokázalo. Pravda, nikto nemá ani poňatia, ako to robí. Celkom pravdepodobne znie hypotéza, že srdce je len akousi anténou a že sme v skutočnosti kýmsi ovládaní na diaľku.
Nemá zmysel pokúšať sa z týchto nových objavov vyvodzovať nejaké ďalekosiahle závery. Je tam ešte stále priveľa nejasností. Spomenul som ich len preto, aby som ukázal, že otázka slobody človeka vôbec nie je jednoduchá.
Často sa stretávame s nadšenými heslami typu „dobrá vôľa všetko zdolá“, „kde je cieľ, tam je cesta“, alebo „želaj si a splní sa ti“. Pred pár rokmi bol veľmi slávny film Tajomstvo [The Secret], v ktorom sa tvrdilo, že ľudská vôľa je neobmedzená. Aj v Biblii sa píše o tom, že viera hory prenáša. Toto všetko môže byť pravda, ale pre bežného človeka z ulice to až príliš často to pravda nie je. Ak ste zvedaví, môžete takéto tvrdenia skúmať, je to veľmi zaujímavá téma. Veľa ľudí by ale prijalo nejaké praktickejšie a uveriteľnejšie návody.
Jedným z takýchto návodov je učenie o darme, tak, ako v zjednodušenej podobe preniklo na Západ.
Čo je darma
Darma človeka je životná cesta, ktorá pre neho bola pripravená. Je to akási mäkšia forma predurčenia. Nie je to cesta, ktorou ten človek musí ísť, ale je to cesta, na ktorú bol optimalizovaný. Má k dispozícii nadania a schopnosti, ktoré potrebuje práve na túto cestu. Keď po nej pôjde, bude sa mu žiť oveľa ľahšie a život sa mu bude oveľa väčšmi páčiť.
Životné obmedzenia sú nepopierateľné. Kto sa narodí ako chlapec, ten nikdy nebude matkou mnohých detí. Nikto nemôže byť naraz úspešným jockeyom i vzpieračom – tieto dve činnosti si vyžadujú diametrálne odlišnú postavu. Rodíme sa s rôznymi schopnosťami do rôznych životných podmienok. Stretajú nás nehody, živelné pohromy a choroby. Niečo z toho sa ovplyvniť dá, ale vždy tam zostane dosť obmedzení, s ktorými si jednoducho neporadíme. A ani to nie je potrebné. Nepotrebujeme absolútnu slobodu na to, aby sme prežili šťastný život.
Je zrejmé, že ak je človek od prírody vybavený presne tými schopnosťami, ktoré potrebuje práve na svojej plánovanej životnej ceste darmy, tak bude na tej ceste úspešnejší než by bol na akejkoľvek inej ceste. Bude však aj šťastnejší?
Zdá sa, že bude. Schopnosť cítiť za istých okolností šťastie do nás vbudovala tá istá sila, ktorá pripravila našu darmu – či už si pod ňou predstavíte Boha, evolúciu, alebo čokoľvek iné. Je to šikovný nástroj, ako primať človeka k tomu, aby hral v súlade plánmi vyššieho celku, no pritom ho nepripraviť o cenný výdobytok evolúcie, totiž o slobodnú vôľu. Nemusíte ísť po ceste darmy, ale bude sa vám páčiť, keď po nej pôjdete.
Darma a povolanie
S darmou úzko súvisí povolanie. Je rozdiel medzi zamestnaním, profesiou a povolaním. Zamestnanie akákoľvek činnosť, ktorú robím za peniaze. Profesia je činnosť, ktorú robím za peniaze a robím ju o čosi lepšie než väčšina iných ľudí. Povolanie je činnosť, ktorú robím s nadšením a mám pocit, že som sa kvôli nej narodil.
O istých profesiách sa tradične hovorieva, že musia byť vaším povolaním na to, aby ste ich robili dobre. Najčastejšie sa to hovorí o lekároch, učiteľoch a kňazoch, prípadne o umelcoch.
Väčšina ľudí sa pred otázkou voľby povolania po prvý krát ocitne v deviatej triede, keď si má vybrať, na akej škole chce pokračovať v štúdiu. Máme dokonca poradcov pre výber povolania. Našťastie, na Slovensku chápeme túto otázku správne a hovoríme naozaj o výbere povolania a nie o výbere profesie, ani o plánovaní kariéry. Tak to má byť, pretože pri výbere školy je skutočne rozumné zistiť, aké je naše životné povolanie, naša darma.
Darma je však viac než to, čo bežne nazývame povolaním. Darma sa týka všetkých aspektov života a ovplyvňuje všetky naše dôležité životné rozhodnutia: s kým sa ožením, kde budem bývať, na čo budem míňať peniaze, s kým sa budem stýkať a podobne. V neposlednom rade určuje aj to, aký spôsob života povediem a čím budú vyplnené moje všedné dni.
Ako nájsť svoju darmu?
Predovšetkým sa nesnažte uvidieť svoj životný údel naraz celý. Keď sa penzista obzrie dozadu, tak vidí celý svoj život ako na dlani. Keď sa však pätnásťročný školák díva dopredu, nemá šancu vidieť čosi podobné. Áno, môže si čosi vysnívať, ale to sa málokedy splní. A ak sa to splní, tak vôbec nie je isté, že pri tom bude šťastný.
Napokon, život je oveľa zaujímavejší, keď neviete, kam vlastne idete. Dôležité je správne vycítiť smer a najmä sa dobre rozhodnúť na dôležitých životných križovatkách.
Problém hľadania darmy možno dobre vidieť pri rozhodovaní pre životného partnera. Je pre mňa pravý práve on? V období romantizmu v 19. storočí prišli ľudia na to, že by sa pri podobnej voľbe mali riadiť srdcom. Predtým sa často rozhodovalo podľa racionálnych kritérií, najmä podľa majetku. Najhoršie na tom členovia kráľovských rodín, ktorých život sa príliš nelíšil od života exotických plemien psov držaných v klietke na chov.
Ukazuje sa však, že ani s tým srdcom to nie je celkom jednoduché. Dnes sa ľudia riadia pri výbere partnera srdcom, a pritom máme toľko rozvodov, ako nikdy predtým. Problém je v tom, že hlas srdca je tichý a kto nie je navyknutý počúvať srdce neustále, ten si ho ľahko môže pomýliť s inými vplyvmi. Najrôznejší manipulátori vás zasypávajú argumentáciou, ktorá ani nemusí byť veľmi logická, ale keď jej je veľa, tak jej podľahnete. Do výberu životného partnera zas rušivo zasahujú splašené hormóny.
Ďalším problémom je, že cesta vašej darmy nemusí byť cestou, ktorá je v danej chvíli najľahšia. Niekedy je pre človeka optimálnym riešením nejaký úraz, ktorý ho donúti spomaliť a zamyslieť sa nad svojím životom. Alebo možno v práve nemocnici spozná svoju budúcu ideálnu manželku.
Mne sa osvedčilo dopĺňať hlas srdca objektívnymi signálmi prichádzajúcimi zvonka. Citlivý som najmä na nečakané signály a na situácie, kedy sa veci vyvíjajú nápadne ľahko. Naproti tomu veľmi skeptický som, pokiaľ ide o vydedukované, vykalkulované a naplánované riešenia. Tie sú dobré pri bežných každodenných úlohách, pred ktoré nás stavia život, ale pri veľkých životných rozhodnutiach sú málokedy úspešné.
Nie je to však ľahká téma a vy si možno nájdete iné spôsoby, ako vycítiť, kadiaľ vedie cesta vašej darmy. Ale hľadajte ju a riaďte sa ňou. Váš život bude ľahší, úspešnejší a radostnejší.
