Toto trochu vyzerá ako jalové filozofické táranie. Ak máte dome šialene zamilovanú stredoškoláčku, tak rozhodne nemáte pocit, že láska je akýsi abstraktný princíp.
Láska ako vesmírny princíp
V Biblii sa píše: „Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ A prvá veta v Biblii znie: „Na počiatku Boh stvoril nebo i zem“. Láska je stvoriteľom sveta. Človek vznikol podľa Biblie tak, že ho Boh stvoril z hliny a „vdýchol do jeho nozdier dych života“. Dych súvisí so slovom duch a Duch Svätý je tretia božská osoba, jeden špecifický aspekt Boha-lásky. S každým nadýchnutím vdychujeme Božiu lásku. Bez nej by sme zomreli. Toto nie sú špekulácie, takto to naozaj mnohí kresťania vnímajú.
Ak si kladiete otázku, čo má spoločné kyslík s láskou, možno vás zaujme mimokresťanský koncept životnej energie. V Indii nazývajú túto energiu „prána“, v Číne či“ a v Japonsku „ki“, starí Slovania ju nazývali „Živa“. Smrť nastáva, keď prestane táto životná energia prúdiť. Prána sa nachádza vo všetkom, ale človek ju najľahšie získa z potravy a zo vzduchu. Významnú časť jogy tvorí pránájáma, čo sú dychové cvičenia, zamerané práve na rozprúdenie prány.
Kyslík nevyviera z lásky (aspoň nie viac než čokoľvek iné), no z lásky vyviera naša schopnosť nadýchnuť sa. Mŕtvola má k dispozícii rovnaké množstvo kyslíka ako živí ľudia (aspoň kým ju nepochovajú), lenže ona ho už nedokáže využiť. My sme si svoju schopnosť nadýchnuť sa nijako nezaslúžili. Každé nové nadýchnutie je darom. Ak by sme tento dar nedostávali vždy znovu a znovu, nežili by sme. A je to dar z lásky. Ktosi mocný nás tu chce mať – a dáva nám to najavo každých pár sekúnd, vždy znovu a znovu.
Budhisti nehovoria o láske, ale o súcite, čo je veľmi blízky termín. Podľa nich je súcit oným princípom, ktorý drží svet pohromade. Súcit ako emócia vzniká vtedy, keď si tento zjednocujúci princíp uvedomujeme. Je to presne to, čo je napísané v prvej vete tohto článku o láske.
Láska ako vlastnosť človeka
Skutočná láska nie je vzťahom medzi dvoma ľuďmi. Skutočná láska je vlastnosť jedného človeka. Kto naozaj miluje, ten miluje všetkých a všetko. Možno sa mu nie celkom darí dávať to voči všetkým najavo, ale to, čo mu v tom bráni, je len skôr len komunikačná nešikovnosť. V skutočnosti vie, že to musí byť takto.
Toto je výborné kritérium rýdzosti lásky. Človek, ktorý tvrdí, že vás miluje, ale pritom sa správa k iným nepriateľsky, nemá v skutočnosti ani poňatie o tom, čo je to láska. Nemôžete mať v srdci naraz lásku aj odmietanie. To nejde. Ten človek svoju lásku len predstiera. Možno si to sám neuvedomuje a veľmi by sa divil, keby ste mu to povedali, ale je to tak. Ak dokážete spolu nenávidieť tetu Betu od susedov, potom vás nespája láska, ale kolektívne sebectvo. Verte tomu, že skôr či neskôr sa na mieste tety Bety ocitnete vy.
Dnes sa presadilo pravidlo, že sa manželstvá uzatvárajú výlučne z lásky. Tento model je pozoruhodne neúspešný – takmer každé druhé manželstvo uzavreté z lásky skončí rozvodom. Prečo? Preto, lebo nešlo o skutočnú lásku.
Toto je naozaj veľmi praktický a účinný recept: Ak chcete prispieť k trvalosti svojho manželstva, pracujte obaja na tom, aby ste sa naučili mať radi všetkých a všetko.
Skutočne všetko? Ak mám odpovedať stručne, tak áno. Múdrosť a zrelosť človeka sa prejavuje v tom, že miluje skutočne všetko. Chápem ale, že takáto stručná odpoveď nestačí. Na svete sú predsa aj odporné veci. Je to však pomerne zložitá téma, ktorá si zaslúži osobitný článok. Venujeme sa jej nabudúce.
Láska ako medziľudský vzťah
Toto má už dosť ďaleko od vesmírneho princípu. A predsa, láska ako medziľudský vzťah je presne tá forma, v ktorej vnímame lásku najčastejšie.
Spojiť tieto pohľady nám najlepšie pomôže nasledujúca metafora:
Predstavte si, že ste na dovolenke pri mori. Rozhodli ste sa pozorovať východ slnka na pláži. Vynesiete si stoličku a pohodlne sa posadíte. Je príjemne teplo a práve sa začína brieždiť. Je to štrková pláž, sú tam drobné kamienky. Niektoré z nich sú ligotavé. A niektoré z tých ligotavých sú voči vám v takej šťastnej pozícii, že sa od odrážajú lúče vychádzajúceho slnka. Je to krásne.
Ak by ste podľahli ilúzii, že sám ten kamienok je zdrojom svetla, možno by ste ho vzali a strčili by ste si ho do vrecka. Ale beda! Až príliš rýchlo zistíte, že sám osebe sa ten kamienok nijako nelíši od miliónov iných kamienkov na pláži. Zdrojom toho krásneho svetla je slnko. Jediná vec, ktorá urobila ten kamienok výnimočným, bolo to, že sa na chvíľu náhodou ocitol voči vám v takom postavení, že sa kúsok svetla od neho odrazil.
Neuspokojte sa s trblietavými kamienkami, keď máte rovno nad hlavou slnko. Ľudia okolo nás sú ako tie kamienky. Skutočným zdrojom svetla a života je však slnko.
Podobne je aj človek, do ktorého ste sa zamilovali, len kamienkom, ktorý má šťastnou zhodnou okolností voči vám takú pozíciu, že vám dokáže odrážať svetlo vesmírnej lásky. To napokon nie je málo. Lásky je všade naokolo dosť, akurát naša schopnosť vnímať ju býva žalostne nedostatočná. Buďme vďační čomukoľvek, čo nám pomôže.
Ak máte túto schopnosť zviditeľňovať si navzájom lásku, v pohode sa kamaráďte, zosobášte, stýkajte a užívajte si to akoukoľvek formou, ktorá druhým neublíži. Ak nezabudnete na to, že skutočným zdrojom svetla je slnko, potom dokážete život prežiť tak, že budete jeden pre druhého trblietavým klenotom až do smrti.
