Toto je téma na nekonečnú diskusiu. Sú argumenty pre i proti. To tu nevyriešime. Tu máme akurát priestor na pár inšpirujúcich myšlienok. Nebudeme tu hovoriť ani o homosexuálnych pároch, to je zas osobitná téma. Ak teda hovoríme v tomto článku o pároch, vždy tým myslíme muža a ženu.
Schválne teraz uvediem jednostranný pohľad idúci proti mainstreamu, aby som zdôraznil, že na svet sa možno dívať z rôznych zorných uhlov. Odporúčam vám, nesnažte sa zaujať definitívne stanovisko. Je dobrý nápad vnímať svet z viacerých strán odrazu, v celej jeho rozpornosti. Je to čosi podobné ako pohľad dvoch očí: každé oko vidí čosi iné, ale to nie je dôvod, aby sme sa rozhodovali, ktoré oko má pravdu a ktoré sa mýli. Treba nájsť syntézu oboch pohľadov a potom uvidíme dokonalejšie – trojrozmerne.
Čo je monogamia
Monogamia je dlhodobé spolužitie s jedným partnerom. Otázka je, ako dlhodobé. Možné sú dva stupne monogamie:
– Slabá monogamia: nenájdem si druhú partnerku, kým žijem s prvou partnerkou. Toto je monogamia štátnych sobášov.
– Silná monogamia: nenájdem si druhú partnerku, kým prvá partnerka žije. Toto je monogamia katolíckych cirkevných sobášov.
Tradičné katolícke manželstvo
Možno by som mohol povedať „kresťanské manželstvo“, no, priznám sa, nemám až taký prehľad o detailoch chápania manželstva vo všetkých kresťanských cirkvách. Okrem toho má katolícka cirkev zadefinované svoje zásady najpresnejšie a katolícky sobáš je forma manželstva, ktorá bola na Slovensku ešte pred pár desaťročiami najrozšírenejšia.
Málokto si uvedomuje, že katolícke manželstvo sa od všetkých ostatných manželstiev líši v tom, že tu ide o neodvolateľný sľub „až kým nás smrť nerozdelí“. Štát tento rozmer neberie do úvahy – podľa Zákona o rodine možno rozviesť každé manželstvo, aj katolícke. Nazdávam sa však, že do toho má čo hovoriť Občiansky zákonník. Ide totiž celkom jasne o verejný sľub, a ten je záväzný. Teoreticky by teda mala napríklad existovať možnosť domáhať sa náhrady škody, ktorá vznikla rozvodom, čiže nedodržaním sľubu.
Hlavným argumentom proti neodvolateľnému manželstvu je, že občas vzniknú situácie, kedy je spolužitie mimoriadne ťaživé a prináša viac škody ako osohu. Áno, takáto situácia môže nastať. To je nám všetkým viac-menej jasné. V záujme objektívnejšieho pohľadu sa však pozrime na celú vec z druhej strany.
Rozlišuje sa rozchod a rozvod. Pri rozchode sa od manželky odsťahujem, ale nesmiem si nájsť druhú sexuálnu partnerku. Katolícka cirkev nebola nadšená ani rozchodom, ale v dobre odôvodnených prípadoch ho pripúšťala. Rozvod nepripustila nikdy.
Nenechajte sa mýliť tým, že existuje takzvaný cirkevný rozvod. Ten sa od civilného rozvodu zásadne líši. V skutočnosti je to konštatovanie, že pri uzatváraní manželstva došlo k nejakej zásadnej chybe, takže to manželstvo vlastne nikdy nevzniklo. Napríklad sa zistí, že niektorá strana bola duševne chorá, alebo bola pod vplyvom extrémneho strachu, alebo nie celkom pochopila, o čo ide. Slovom, jedna zo strán v skutočnosti nikdy nemala úmysel zaviazať sa sľubom.
Takéto čosi sa však musí dokázať a to vôbec nie je ľahké. Je to čosi podobné, ako keď chcete napadnúť na súde platnosť závetu. Musíte mať silné argumenty a dobré dôkazy. A celá formálna procedúra trvá roky. Počet úspešných katolíckych „rozvodov“ je extrémne nízky.
Osobne poznám jediný úspešný prípad. U mladomanželky sa na svadobnej hostine po prvý krát v živote prejavili príznaky schizofrénie. Pomohol súdnoznalecký posudok, na základe ktorého neskôr aj štát uznal túto nešťastnicu za nesvojprávnu. Keby bola v ten večer podpísala akúkoľvek inú zmluvu, súd by ju anuloval.
Podpora monogamie v minulosti
Úmysel uzavrieť manželstvo sa oznamoval v kostole formou takzvaných ohlášok. Formulka ohlášky bola približne takáto: „Kto vie o nejakej prekážke, prečo by sa to manželstvo nemalo uzavrieť, nech to povie ešte pred sobášom, alebo nech mlčí navždy.“ Keď už raz bolo manželstvo uzavreté, podporovala ho celá komunita. Rozvracanie manželstva sa považovalo za vážny prečin.
Za zmienku stojí systém ochrany proti bigamii, aby sa nestalo, že muž, ktorý veľa cestoval, by mal v každej dedine inú ženu. Sobáš sa zaznamenal v matrike pokrstených, tam, kde sa ten človek narodil. Tieto matriky fungovali už pred mnohými stáročiami. Pred sobášom musíte predložiť krstný list, čiže výpis z matriky pokrstených, nie starší ako pol roka. Samozrejme, akýkoľvek predošlý sobáš tam bol zreteľne vyznačený.
Ak sa muž rozviedol a našiel si novú partnerku, obec túto novú partnerku nikdy neprijala. Mala status „verejnej hriešnice“, rozvracačky a ničiteľky. Niekedy bolo takéto odsúdenie až príliš kruté a neláskavé. Nechýbala mu však istá logika. Obec takto chránila prvé manželstvo. Jediný spôsob ako situáciu napraviť, bolo, že muž opustí druhú partnerku a vráti sa k pôvodnej manželke. Toto ale nová partnerka väčšinou nebola ochotná pripustiť. Sama sa takto podieľala na pretrvávaní onoho vojnového stavu medzi ňou a obcou.
Nech už si o tomto systéme, a najmä o jeho realizácii, myslíte čokoľvek, nemožno poprieť, že v tejto atmosfére malo monogamné manželstvo oveľa vyššiu šancu prežiť, než dnes.
Argumenty pre monogamiu
Hlavným argumentom pre monogamiu je, že treba vytvoriť bezpečné hniezdo pre deti. V prírode platí, že čím je nejaký druh vyspelejší, tým väčšiu časť života mu zaberá detstvo, čiže fáza, v ktorej potrebuje ochranu a pomoc. U ľudí to vidieť celkom zreteľne: mladí ľudia, ktorí študujú, sú sociálne nedospelí (čiže odkázaní na pomoc) o desať rokov dlhšie než tí, čo idú pracovať hneď po základnej škole. Dlhšie detstvo znamená lepšiu prípravu na život (hrajme sa na chvíľu, že veríme tomu, že škola študentov naozaj pripraví na život).
Turbulencie v rodičovskom hniezde spôsobujú, že deti dospievajú predčasne. V živote im potom chýba pocit istoty a zakorenenosti. Tie následky nemusia byť nijaké dramatické, ale pravdepodobnosť psychických a zdravotných problémov v neskoršom živote je u týchto ľudí zreteľne vyššia.
Druhým argumentom je, že slovo treba dodržať. Ak manžel nedodrží taký dôležitý sľub, ako mu potom možno veriť, že dodrží akýkoľvek sľub? Uzavrieť s ním akúkoľvek zmluvu či dohodu je nanajvýš riskantné. A ak by sa tento nešvár nedodržiavania sľubov rozšíril v komunite vo väčšej miere, úplne by to zničilo všetku ekonomickú aktivitu. Ekonomické väzby totiž vznikajú na základe toho, že čokoľvek, čo nedokáže urobiť jeden človek sám, robia viacerí na základe dohody. Klamári a vierolomníci však schopnosť uzatvárať dohody stratili.
Tento druhý argument by mala zvážiť predovšetkým mužova nová partnerka. Sú muži, čo sú monogamní a sú muži, čo nie sú monogamní. Ak váš partner opustil svoju partnerku číslo jedna, ukázal tak, že nie je monogamný. Prečo si potom myslíte, že zostane u čísla dva? Pozrite sa na to, akú chuderu ste spravili z jeho prvej ženy. Riziko, že sa nakoniec takou chuderou stanete vy sama, je oveľa väčšie než u jeho prvej ženy. Ona, keď si ho brala, tak mala akúsi nádej, že bude monogamný. Vy tú nádej už nemáte.
Tretím argumentom je, že budovanie poriadneho vzťahu vyžaduje svoj čas. Je veľa aspektov lásky, ktoré sa vám zjavia až v dlhoročnom vzťahu. Striedať partnerky je ako keď začnete každý rok stavať nový doma na inej zelenej lúke. O tomto si povieme nabudúce, keď budeme hovoriť o manželskej vernosti.
Nepodľahnite davovej psychóze
Kedysi davová psychóza spôsobovala, že ľudia bez rozmýšľania niekedy až príliš kruto odsudzovali všetky mimomanželské vzťahy. Dnes upadáme skôr do druhého extrému. Pomaly aby sa človek hanbil priznať, že nie je rozvedený.
V tomto článku som schválne jednostranne zdôrazňoval argumenty podporujúce silnú celoživotnú monogamiu. Dnešná davová psychóza ide proti monogamii. Chcel som ukázať, že človek nemusí ísť s davom. Vždy sú nejaké argumenty aj pre iný názor. Máte voľbu.
Život je zložitý. Je veľa prípadov, kedy je druhý vzťah takmer ideálny, pretože sa partneri poučili z krachu svojho prvého vzťahu. Existujú skvelé vzťahy, ktoré sú úplne mimo inštitútu manželstva. Existujú osamelé matky, ktoré dokázali vychovať do svojich detí skvelých ľudí.
Nenechajte sa ovládať splašenými hormónmi, ani strachom z budúcnosti, ani chladnou kalkuláciou (čože tam už človek nakalkuluje, keď o budúcom vývoji väčšiny ovplyvňujúcich faktorov nemá ani šajnu), ani hlúpymi rečami náhodných okoloidúcich. Riaďte sa svojím srdcom. Ono vám vždy spoľahlivo ukáže cestu von, nech ste sa už v tej komplikovanej hre na vzťahy a manželstvá ocitli kdekoľvek.
