V prvom rade si treba povedať, že hovoriť o inej vernosti než o manželskej nemá veľmi význam. Pravda, dvaja ľudia sa môžu dohodnúť na akomsi záväznosti svojho vzťahu, ale akože tam už nejakou dohodou vynútite dôveru, intímnosť a lásku? Vidíme, ako ťažko to ide v prípade formálnych manželstiev, ktoré majú silnú podporu štátu i spoločnosti – a aj tak sa z nich polovica rozvedie. Netvrdím, že čakať nejakú trvalosť od neformálnych vzťahov je bohapustá ilúzia, ale dosť sa to na tú bohapustú ilúziu podobá.
Toto nás privádza k prvej otázke, ktorú je dobré položiť si na začiatku budovania nového vzťahu:
Chcem istotu, alebo chcem slobodu?
To sú dve protikladné strany tej istej mince. Istota jedného je neslobodou druhého a sloboda jedného je neistotou druhého.
Samozrejme, v rovných vzťahoch dvoch ľudí majú obidvaja rovnaké podmienky. To znamená buď sloboda pre oboch, ale aj s neistotou, alebo istota pre oboch, ale aj s neslobodou. V skutočnosti tu nejde o pravú neslobodu, tá by bola jednoznačne neprijateľná, ale o sekundárnu neslobodu, pre ktorú ste sa slobodne rozhodli na začiatku.
Nedá sa povedať, ktorá možnosť je lepšia. Vyberte si. Ale počítajte s tým, že tieto dve možnosti sú ako dve mince – a každá z tých mincí má dve strany: jednu príťažlivú a druhú menej príťažlivú. Na rube slobody je neistota a na rube istoty je nesloboda. Nemôžete dostať mincu, ktorá má len jednu stranu, musíte brať obe.
Druhá otázka je:
Akú mieru blízkosti chcem?
Tu sa predstavy žien vedia dosť líšiť od predstavy mužov. Pokiaľ ide o celkové spolužitie, muži by skôr unikali a ženy túžia po väčšej blízkosti. Pokiaľ ide telesnú lásku, tu je to naopak, tu túži po tesnej blízkosti častejšie muž.
Istú mieru oddelenosti potrebujeme. Existuje takzvaný osobný priestor, ktorý siaha niekoľko decimetrov okolo tela, do ktorého by nám nemal nikto vstupovať. A ak vstúpi, má to byť vítaná, ba až trochu slávnostná návšteva. Najbežnejšou formou takejto návštevy je tanec. Vtedy sa plánovane s dovolením druhého navzájom navštevujeme vo svojom osobnom priestore, tak ako sa rodiny navštevujú cez vianočné sviatky. Nedovolený vstup do osobného priestoru sa vníma ako nepríjemný, ba môže sa to ponímať ako prejav nezdvorilosti, ba až arogancie.
Na začiatku vzťahu nám sexuálna príťažlivosť pomáha prekonať prirodzenú snahu o udržanie nedotknutého osobného priestoru. Vtedy sa radi navzájom pozývame na návštevu. Ale pri dlhodobom spolužití sa treba naučiť tento priestor rešpektovať. Túžba po udržaní nedotknutého osobného priestoru patrí medzi prastaré pudy a nedá sa celkom dobre ovládnuť vôľou. Vcelku ľahko sa presvedčíte, že vám príliš časté invázie toho druhého do vášho osobného priestoru neprekážajú, ale po čase možno zistíte, že sa vám manželstvo nejako príliš rýchlo opotrebovalo.
Takisto má mať doma každý trochu priestoru, ktorý má vyhradený len pre seba: kreslo pri televízore, pracovný stôl, kuchyňu, garáž, posteľ, nočný stolík, polička v kúpeľni, miesto v skrini.
Dôležitý je priestor na vlastné myšlienky. Partneri by sa nemali rozprávať ustavične. Tu sa muži od žien značne líšia: muži nemajú potrebu rozprávaním sa uisťovať, že je všetko v poriadku, ale naopak, veľa rozprávania unavuje.
Keď niekto nemá dostatok slobodného priestoru vo svojej bezprostrednej blízkosti, ozvú sa jeho prastaré pudy a dávajú mu najavo, že to takto nie je v poriadku. Človek sa v takej domácnosti necíti príjemne. Potom najmä muži majú sklon unikať.
Toto asi nie je vec, ktorá sa dá vyriešiť v diskusii. To chce empatiu, jemné dolaďovanie atmosféry. Ešte sa k tomu vrátime.
Ako môžete zvýšiť šancu na partnerovu vernosť
O dvoch veciach sme už hovorili:
Po prvé, pevným obojstranným záväzkom, najlepšie manželským.
Po druhé ponechaním istého priestoru osobnej slobode vo vzťahu i v byte.
K tomu môžeme pridať tretiu pomôcku, totiž slušné a férové správanie. To, čo pomôže obchodníkovi udržať si zákazníka, to, čo pomôže politikovi udržať si voliča, to, vo vám udržať si celoživotné kamarátstvo, to všetko funguje aj v partnerstve a v manželstve. Buďte zdvorilí, nehovorte neslušne, nekričte, neklamte. Dodržiavajte to, čo vás o slušnom správaní naučili kedysi v škôlke. Samotné slušné správanie nestačí, ale neslušné správanie toho dokáže veľa pokaziť.
Najprv majte so svojím partnerom tak dobré vzťahy, aké máte s náhodným okoloidúcim.
Potom majte so svojím partnerom tak dobré vzťahy, aké máte so susedom.
Potom majte so svojím partnerom tak dobré vzťahy, aké máte s obchodným partnerom.
Potom majte so svojím partnerom tak dobré vzťahy, aké máte s pratetou Žofiou.
Potom majte so svojím partnerom tak dobré vzťahy, aké máte s rodičmi.
A potom môžete konečne začať budovať poriadny partnerský vzťah.
Nepreskakujte jednotlivé kroky. Ak sa napríklad na partnera zlostne rozkričíte, tak ste spadli pod úroveň náhodného okoloidúceho – na toho by ste si nedovolili sa rozkričať.
Nepreskakujte jednotlivé kroky. Nebude to fungovať a váš partner bude mať pocit spackaného projektu. Potom sa nedivte, keď vám ujde.
Prečo majú muži silnejší sklon k nevere
Neviem to doložiť nejakými štatistickými údajmi, no hovorí sa, že muži majú silnejší sklon k nevere než ženy. Má to svoje opodstatnenie v prastarých biologických pudoch. Neznamená to, že by som neveru schvaľoval alebo ospravedlňoval – civilizovaný človek má svoje pudy vedieť ovládať. Uvádzam túto úvahu preto, aby ste videli že mužova nevera, akokoľvek je odsúdeniahodná, nemusí ešte znamenať, že ten muž je stelesnený Lucifer. Možno je to len slaboch, ktorý si nevie ovládnuť pudy. Neporovnávajte ho so ženou, pretože situácia muža a ženy je tu skutočne veľmi odlišná.
Základ odlišnosti spočíva v tom, že muž dokáže splodiť približne päťdesiatkrát viac detí než žena. Predstavme si teraz skupinu ľudí nijako neovplyvnenú civilizáciou – vývojovo prastarú skupinu, riadenú v podstate len pudmi. Mimochodom, táto úvaha platí aj pre väčšinu vyspelejších zvierat.
Hnacím motorom sexuálneho správania je snaha o reprodukciu vlastných génov. Z dlhého radu svojich predkov, ktorý siaha niekoľko sto tisíc rokov dozadu, ako-tak poznáme posledné dve-tri generácie. O ostatných väčšinou nevieme nič. Až na jednu vec, ktorú vieme s istotou o všetkých: kompletne všetci naši predkovia mali tú vlastnosť, že dokázali mať deti. Všetci dokázali reprodukovať svoje gény. Túto vlastnosť sme po nich zdedili. Je to jediná vlastnosť, o ktorej vieme povedať, že ju máme všetci.
Všetci teda máme zdedený silný sklon reprodukovať sa. Každá generácia však dokáže splodiť len istý obmedzený počet detí. Preto prebieha neustála súťaž – súťaž o nájdenie partnera a počatie dieťaťa. Odmenou v tejto súťaži sú reprodukované gény vo forme dieťaťa.
Keď žena v tejto súťaži vyhrá, čiže počne potomka, vyradí sa tým automaticky zo súťaže aspoň na rok – aspoň rok nebude schopná počať ďalšie dieťa. Ak vyhrá v tejto súťaži muž, vyradí sa asi tak na jeden deň. To znamená, že súťaž medzi mužmi o reprodukciu génov je oveľa tvrdšia než súťaž žien. Najväčší krásavec v dedine bez problémov obslúži všetky ženy, ktoré majú záujem. A keďže je krásavec, tak záujem majú. Na ostatných mužov toho veľa nezostane, viac-menej len to, na čo krásavec nedopatrením zabudol. Nemajú teda veľmi šancu množiť sa. Naproti tomu aj škaredá žena si medzi húfmi mužov bažiacich po reprodukcii nájde partnera pomerne ľahko.
Z toho možno pramení aj zvyk, že otcovia dávali väčšmi najavo radosť, keď sa im narodil chlapec. V skutočnosti si tým dodávali odvahu: môj chlapec musí byť tým najväčším krásavcom v dedine, inak moje gény vyhynú. Uložiť svoje gény do chlapca je súťaž s vysokou, ale málo pravdepodobnou výhrou. Ženina výhra bude menšia, počet jej detí nikdy nebude veľmi veľký, no svoju výhru má v podstate istú – stačí aby bola plodná a aby nebola extrémne odpudzujúca.
Z toho potom vyplýva aj úplne odlišná stratégia mužov a žien: Muž má najväčšiu šancu, že sa mu podarí zreprodukovať svoje gény, vtedy, keď neúnavne vyhľadáva príležitosti na sex, nestráca čas a okamžite koná. Čím častejšie a čím rýchlejšie, tým lepšie. Naproti tomu žena, ktorá si môže medzi partnermi vyberať, sa stará najmä o to, aby gény obmedzeného počtu jej potomkov nezasvinilo nejaké nemehlo. Preto je prieberčivá, odmietavá a opatrná.
