Veľa zo krásy tých raných zážitkov robí mladá myseľ. Ako malé deti sme boli inteligentní a vnímaví. Nenechajme sa pomýliť tým, že sme mali málo informácií. Inteligencia sa meria schopnosťou získavať nové poznatky a tú nemá nikto takú silnú ako malé deti. Preto sa väčšine ľudí nepodarí obnoviť ten zážitok v plnej miere. Niežeby sa to nedalo. Dá sa to, ale vyžaduje to radikálnu zmenu osobnosti, ktorú nie každý bude chcieť podstúpiť. Ako povedal Ježiš Kristus: Kto neprijme kráľovstvo nebeské ako dieťa, nevojde doň.
Veľa z tých pekných pocitov sa však dá obnoviť, len treba vedieť, ako na to.
Hojdačka
Radosť neprináša to, že niečo mám. Radosť prináša, že mám niečo, čo som predtým nemal. Z nového bicykla sa tešíte len kým je naozaj nový, kým máte ešte v mysli živú spomienku na život bez bicykla. Z nadobudnutého vysokoškolského titulu sa tešíte, kým je nový. Choďte do nemocnice, nájdite si tam lekára tesne pred penziou a opýtajte sa ho, či sa teší z toho, že je doktor. Keby nechodil pracovať do nemocnice, tak by na to hádam aj medzičasom zabudol. Ale ako veľmi sa tešil, keď urobil poslednú skúšku!
Radostný pocit, že máte rýchle auto, zažívate vtedy, keď sa rozbiehate a zrýchlenie vás vtlačí do sedadla. Keď už fičíte rovnomernou rýchlosťou po diaľnici, už je to v podstate nuda. Zážitok pri rýchlosti 130 km/h sa nelíši od zážitku pri rýchlosti 110 km/h.
Ak chcete mať radosť z vecí, nechoďte na to metódou „mať, mať, mať a mať ešte viac“. Striedajte „mať“ a „nemať“. Predstavte si, že ste sa vybrali na týždňový výlet po horách, kde sa nebudete mať kde umyť, spať budete na hrboľatej zemi a ráno budete drkotať zubami od zimy. Keď sa vrátite, budete mať pľuzgiere na nohách, na rukách škrabance od akýchsi pichľavých kríkov, vlasy zlepené špinou, budete strašne unavení a trochu budete krívať. Prídete domov, vyzlečiete sa a ľahnete si do vane s horúcou vodu. Oddýchnete si tam, potom sa umyjete, oblečiete do čistého a ľahnete do svojej mäkkej čistej postele. Všetko ste to mali po celý rok, ale v tejto chvíli sa z toho dokážete intenzívne radovať.
Radosť nespôsobuje dobré. Radosť spôsobuje smerovanie od horšieho k lepšiemu. Pozrime sa na to, ako sa táto poučka využívala pri tradičnej oslave Vianoc.
Jedlo
Samozrejme, najlepšie chutí hladnému. Keď je niekto prejedený, tak aj to najlepšie jedlo mu spôsobí skôr utrpenie.
Vianociam predchádza obdobie adventu. Advent trvá tri až štyri týždne. Najkratší je, keď pripadne Štedrý deň na nedeľu – vtedy trvá 22 dní. Najdlhší je, keď pripadne Štedrý deň na sobotu – vtedy trvá 28 dní.
V advente býval predpísaný pôst. Po celý ten čas ľudia jedli veľmi skromne. Znížili si tak metabolizmus – roľníci majú v zime oveľa menej práce, a zároveň bolo aj menej jedla, takže bolo účelné naladiť sa na pomalšie tempo. Samozrejme, po pôste chutila štedrá večera celkom inak.
V detstve som zažil pôst aspoň v priebehu Štedrého dňa. Až do večera sa nič nejedlo, len deti dostali nejakú maličkosť, aby vydržali. V kuchyni sa pieklo a varilo ostošesť, ale odolali sme a nekradli sme z hrnca. Nechceli sme si pokaziť mimoriadny pôžitok z večere. Na vianočné koláče sa tiež nesmelo pred večerou siahnuť.
Zvuk
Pre Vianoce sú typické koledy. Tradične sa koledy po prvý krát ozvali až tesne pred polnočnou omšou. Na omši, pravda, zaznievali už naplno. Počas adventu boli koledy zakázané. V kostole sa spievalo, ale adventné piesne sú veľmi jednoduché a strohé. Ani organ veľmi nehral, azda len toľko, aby usmernil spievajúcich. Ani po Vianociach sa koledy nespievali veľmi dlho, väčšinou len do Troch kráľov, čiže necelé dva týždne. Všetka tá krása sa šetrila na tých pár sviatočných chvíľ.
Krásnym vianočným zvukovým motívom sú ovčie zvonce. Keď sa ovce pasú, niektoré zájdu do kríkov a veľmi ich nie je vidieť. A tak sa občas ozve zvonec tam, kde by ste to najmenej čakali. Je svedkom života: ľaľa, v tejto húštine nie je mŕtvo, ktosi tu je. Zvonce takto symbolicky vyjadrujú, že aj uprostred temnej nehostinnej zimy je život.
Svetlo
Kúzlo Vianoc súvisí aj so svetlom. Svetlo však vynikne na pozadí tmy. Preto je omša o polnoci.
Prezradím vám, ako sa robí vianočná atmosféra: Na pozadí intenzívnej tmy je malý kúsok sveta osvietený nepríliš silným, veľmi mäkkým svetlom. Ten kúsok osvetleného sveta, to je Betlehem – miesto, kde nečakane prišlo na svet čosi veľmi dobré. Mäkké svetlo je svetlo z mnohých malých zdrojov. Vďaka tomu nehádže tiene. Tiene vnímame inštinktívne ako niečo nepriateľské. Reflexy, ktoré sme zdedili od svojich zvieracích predkov, nám hovoria, že z tieňa môže vyskočiť vlk alebo čosi podobné. Vianoce sú vždy poetickejšie na vidieku, kde je viac tmy, takže kontrast je silnejší.
Raz ma pozval kamarát osláviť Vianoce na jeho chalupu, ktorú má na podpolianskych lazoch. Keď som vystúpil z autobusu, bola už tma. Bolo treba ísť pešo ešte asi pol hodinu. V ten deň bola víchrica a v celej doline vypadla elektrina. Ani mesiac nesvietil. Na lazoch sú domy ďaleko od seba. A na tej ceste sa každý dom stal takým malým dobrodružstvom. Tam je to ešte dosť obývané, skoro v každom okne bolo vidieť za oknom sviečku. Tá sviečka, to bol symbol nádeje. Bol to dôkaz, že nie som na svete sám, vydaný napospas tme a zime. Pri každej sviečke bol nejaký človek, ktorý by mi bol pomohol, keby som to potreboval (a naozaj by pomohol, na Podpoľaní žijú veľmi dobrí ľudia).
Slnovrat
Vianoce sa časovo kryjú so starším staroslovanským sviatkom Kračún. Kračún je krátky deň, najkratší deň v roku, slnovrat. Po maďarsky sa Vianoce dodnes nazývajú Karácsony.
Najkratší deň v roku je vlastne o tri dni skôr, 21. decembra. Tie tri dni sú potrebné na to, aby si pri pozorovaní voľným okom pozorný človek dokázal všimnúť, že sa dni začali predlžovať. Predtým išlo všetko zlým smerom. Ak by to tak zostalo, veľa zimy a veľa tmy, pomreli by sme. A nevedeli sme s tým nič urobiť. Bolestivo sme si uvedomovali, že sme vydaní na milosť a nemilosť prírode.
A tu ľaľa, sa to zvrtlo. Svetla začalo pribúdať. Znovu prišla nádej. Hojdačka sa rozbehla nahor. Preto sú Vianoce sviatkom nádeje.
Vianoce v kresťanskom ponímaní
Apoštol Ján opisuje Ježiša Krista ako svetlo, ktoré prišlo na svet. Je tu tá istá téma nečakanej nádeje. Ľudia hrešili a svojimi hriechmi si zaslúžili trest. Nebola to bohvieaká perspektíva. A tu odrazu prišiel niekto, kto to dá do poriadku. Hojdačka pôjde opäť nahor.
Možno neradi počúvate o hriechoch a trestoch. Povedzme si teda analógiu civilným jazykom:
Dnes sa správame tak, že ničíme prírodu, od ktorej závisíme. Ozýva sa veľa hlasov, že keď s tým rýchlo neprestaneme, tak na Zemi čoskoro vzniknú také podmienky, že tu nedokážeme prežiť. Sami sa tak potrestáme. Žiaľ, nezdá sa, že by sme boli ochotní s tým rýchlo prestať. No, povedzte, nezišlo by sa nám, keby sa tu znenazdajky objavil niekto, kto by to dokázal vyriešiť?
Záverom
Toto je posledný článok v tomto roku. Prajem vám všetkým schopnosť vidieť svetlo v tme, cítiť teplo v zime a počuť pieseň v tichu. Prajem vám schopnosť cítiť vďačnosť aj za malé dary. Prajem vám dostatok lásky a empatie, aby ste dokázali byť pre ľudí okolo seba poslami radostnej zvesti: Už viac tmy a zimy nebude. Vracia sa svetlo a slnko, teplo a život.
Niet krajšieho vianočného darčeka ako dať druhému schopnosť veriť, že láska, dobro, svetlo a život nás nikdy neopustia. Pouvažujte, ako odovzdať túto správu svojim najbližším tak, aby tomu uverili a aby v jej svetle pookrialo ich srdce.
