V našej civilizácii sa klame veľmi často – tak často, že nám už otupela schopnosť klamstvo vôbec vnímať. Prebudenie vám túto schopnosť veľmi radikálne vráti. Nadobro stratíte schopnosť klamať. Pravdepodobne tým stratíte aj schopnosť vykonávať isté povolania, u ktorých je klamstvo pracovnou metódou, alebo aspoň poskytuje konkurenčnú výhodu. A vaše vzťahy s ľuďmi budú podrobené skúške ohňom – tie, čo boli založené na pretvárke a hraní rolí, nemilosrdne zhoria. Pravdepodobne sa budete diviť, koľko vzťahov, ktoré ste mali, bolo takýchto povrchných.
Klamanie stratí zmysel
Klameme vtedy, keď máme pocit, že by nás pravda ohrozila. Dieťa po prvý krát zaklame, keď niečo vyvedie a bojí sa trestu. Ako však môže prebudeného človeka ohroziť film v televízore?
Predstavte si, že sa dívate na náučný film o tom, ako si mravce stavajú mravenisko. Nemáte najmenší dôvod nevidieť ten film pravdivo a v plnom svetle. Mravce vás nijako nemôžu ohroziť, niet dôvodu klamať seba samého.
Ak by ste sa ale dívali na film o výtržníkoch v centre vášho mesta, mohlo by to vo vás vzbudiť pocit ohrozenia. Ten film by sa vám nepáčil, možno by ste ho vypli. Alebo by ste sa začali brániť nepríjemným pocitom rôznymi myšlienkovými konštrukciami, aby ste presvedčili seba samého, že vám sa čosi také nemôže stať. Takto vznikajú predsudky. Áno, tam nejakú ženskú ovalila jej nevesta sekerou, ale to sú predsa úplne iní ľudia, dozaista menejcenní, keď si dokážu robiť také veci. Vám by to vaša nevesta určite nespravila, vy ste predsa slušná rodina.
Nie ste taký hlupák, akého z vás spravil váš strach. Strach vám bráni vidieť pravdu. Keď sa prebudíte, strach odíde. Bude to, ako keď odvalíte veľký kameň. Pravdepodobne uvidíte veľa červov, ktoré sa pod ním ukrývali. Tento pohľad vo vás môže vzbudiť pochybnosti, či idete správnym smerom, a či je práve toto to, čo chcete.
Pasca pozitívneho myslenia
Na Východe existuje symbol troch opíc. Možno ste takú sošku videli v indickom obchodíku. Prvá opica si zakrýva oči – nevidí zlo. Druhá opica si zakrýva uši – nepočuje zlo. Tretia opica si zakrýva ústa – nehovorí o zle.
U nás na Západe toto poznáme skôr vo forme náuky o pozitívnom myslení, ktorá je v poslednej dobe veľmi populárna. Áno, na každú situáciu sa dá pozrieť z tej lepšej stránky. Pozitívne myslenie je skvelá forma psychohygieny. Skutočne existuje veľa negatívnych myšlienok, ktoré je najlepšie ignorovať. Správne pochopená poučka o pozitívnom myslení znamená, že si dokážem úprimne a pravdivo uvedomiť, že to negatívne, čoho som sa bál, ma v skutočnosti nedokáže ohroziť. Musí to byť ale rýdze a úprimné poznanie, nesmie zostať ani tieň strachu.
Pravdivo a dokonale nás zbaví strachu prebudenie. Všetky ostatné riešenia fungujú len čiastočne. Prebudenie je však veľká a radikálna zmena vnímania. Áno, je prístupná každému, v princípe dokonca okamžite, no nie každý o tejto možnosti vie a možno ju nie každý chce. Ale zbaviť sa ťaživých myšlienok, a to podľa možnosti hneď, to chce každý. Potom sa mnohí uchyľujú k nesprávnej aplikácii poučky o pozitívnom myslení: Namiesto toho, aby dokázali uvidieť iluzórnosť nejakej zdanlivej hrozby, si na ňu zakážu myslieť. Tak vznikajú bloky.
Bloky
Predstavte si, že ako malé dieťa ste videli neznámeho človeka, ktorý bol ryšavý. Zaujalo vás to, lebo predtým ste nikoho ryšavého nevideli. Odrazu ten človek začal biť svojho syna, ktorý kráčal popri ňom. Strašne ste sa zľakli. Zdôverili ste sa so svojím zážitkom rodičom a oni vás začali upokojovať. Presvedčili vás, že to nie je nič dôležité a tak ste na svoj zážitok zabudli. Teda – zdanlivo zabudli. To, čo vám zostalo, je blok. Ten spôsobuje, že na ryšavých ľudí nechcete myslieť. V istej oblasti máte mozog akoby zmeravený. Ak sa dostanete do situácie, kedy predsa len na nejakého ryšavého človeka musíte myslieť, nebudete o ňom premýšľať objektívne ani inteligentne. Budete voči nemu zaujatí. Keď si vaša dcéra dovedie domov ryšavého frajera, dobreže nedostanete infarkt. Najhoršie na tom bude, že nebudete vedieť, prečo máte také nepríjemné pocity. Na ten prvotný zážitok ste si predsa zakázali myslieť, takže si naň nespomeniete.
Blok je čosi také, ako keby si sedliak na poli ohradil kúsok zeme a povedal by si, že ho nebude obrábať. Rovnako ste si vy zakázali spracovať kúsok poľa svojich zážitkov myslením. Výsledok: Burina. Z roka na rok väčšia. Okrem toho si počas života vytvárame stále nové bloky. Oplotených miest s burinou pribúda. Sedliak obrába čoraz menšiu plochu a vy čoraz menej myslíte. Sedliak pomaly ale iste prestáva byť sedliakom a vy pomaly ale iste prestávate byť inteligentnou bytosťou.
Bloky bránia osvieteniu
Radikálna pravdivosť, ktorú so sebou prinesie osvietenie, nebude tolerovať existenciu blokov. Veľmi jasne uvidíte, aký nezmysel je mať na poli ohradené kúsky s burinou. Lenže vy ste sa po celý život cvičili v tom, že ste si zakazovali myslieť na isté vecí. Keď začnete šípiť, kam vás snaha o osvietenie môže priviesť, môže to vo vás vyvolať nepochopiteľný odpor k pokračovaniu v tejto snahe. Ten odpor bude skutočne nepochopiteľný – zakázali ste si na tie veci myslieť, takže neprídete na to, čo ho zapríčinilo.
Predstavte si, že ste malé dieťa. Uprostred noci ste sa prebudili a v jednom kúte ste zazreli škaredý tieň. Určite to bolo strašidlo. Strašne ste sa zľakli. Vykríkli ste, zatvorili ste oči a schovali sa pod perinu. Vaša mama počula ten výkrik a prišla. Nezažala svetlo, aby vás zbytočne neprebrala, ale sadla si k vám na posteľ a opýtala sa, čo vás trápi. Dlho trvalo, kým ste sa vôbec odhodlali jej to povedať – nechceli ste na tú škaredú vec ani myslieť, nieto o nej ešte hovoriť. Mama povedala, že v izbe nijaké strašidlo nie je a ponúkla vám, že zažne svetlo, aby ste sa o tom na vlastné oči presvedčili. Ale vy ste nechceli. Keď už tá silueta bola také strašná, ako to už len musí vyzerať, keď to uvidíte celé! To by ste azda ani neprežili.
Keď vás mama konečne presvedčila, zažala a vy ste sa odhodlali otvoriť oči do osvieteného sveta, hádajte, čo ste uvideli? Nič.
Nič – to sú nočné mory neprebudených. Dobré ráno, priatelia.
