Prebudenie [awakening] alebo osvietenie [enlightment] je jedným z ťažiskových pojmov advaity. Niektorí autori používajú tieto slová v mierne odlišnom význame, no pre naše účely bude stačiť, keď ich budeme považovať za synonymá. K tomu možno pridať aj neplánovaný tretí význam, vyplývajúci z anglického tvaru: [light] znamená svetlý, ale aj ľahký. [Enlightement] môže teda byť aj uľahčenie, v zmysle zbavenia sa bremena. Občas sa vyskytuje aj menej kvalitný preklad realizácia, odvodený z anglického [realization], čiže uvedomenie. Aby sme v tom nemali guláš, budeme používať termín prebudenie.
Prebudenie, osvietenie, uľahčenie, uvedomenie. Môžu vôbec tieto štyri slová znamenať to isté? Môžu. A tam, kde sa stretnú, tam je tá dôležitá vec, ktorú hľadáme. Pomôže nám tu klasický indický príbeh.
Istý človek sa neskoro večer vracal domov po lesnej cestičke. Mesačného svetla bolo akurát toľko, že dokázal nejasne vidieť obrysy cesty. Odrazu uvidel na ceste ležať hada. Bol hrubý ako palec a dlhý asi meter. Keďže bola tma, zazrel ho až potom, keď položil nohu len pár centimetrov od jeho hlavy.
V Indii je veľa hadov. Mnohé z nich sú jedovaté a veľmi nebezpečné. Každý Ind vie, čo musí v takej situácii urobiť: zmeravieť, ostať bez pohybu a dúfať, že to hada omrzí. Na dlhú vzdialenosť by hadovi, samozrejme, ušiel, no nie v prvej sekunde. Keby sa rozbehol, v prvej sekunde by bol had určite rýchlejší.
Nešťastný muž zostal stáť ako socha a stál tak až do rána. Had sa ani nepohol. Napokon sa začalo brieždiť. Svetla bolo čoraz viac. A v istej chvíli ten človek uvidel, že to, čo považoval za hada, je len kus odhodeného lana.
A toto je ten úkaz, o ktorom hovoríme. Prišlo ranné brieždenie, scéna sa osvietila, človek sa prebudil z ťažkého sna (v našom príbehu z ťaživej ilúzie), prišlo uľahčenie („spadol mu kameň zo srdca“) a on si uvedomil, ako je to naozaj.
A práve toto nám pomôže dosiahnuť advaita.
Strašidlá
Viete si predstaviť, akú strašnú noc musel ten človek z príbehu prežiť? A pritom si všetko to strašné vyrobil sám. Realita bola dokonale priateľská a neškodná. Škodlivosť bola len ilúzia –neexistujúce strašidlo, ktoré vzniklo v dôsledku jeho poruchy vnímania (chúdence oči nemali dosť svetla).
Advaita je v tomto radikálna. Tvrdí, že všetko zlé je len ilúzia spôsobená nesprávnym vnímaním sveta. A snaží sa nás naučiť, ako vnímať svet správne.
Túto myšlienku hlásal aj Budha. On sa tiež vydal na duchovnú cestu v snahe nájsť spôsob, ako zbaviť ľudí utrpenia. Biblia vyjadruje túto myšlienku slovami Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Neskôr si o tom povieme viac. A, ako sme spomínali minule, v stati o stvorení sveta sa píše, že všetko, čo Boh stvoril, je dobré. Zlo vzniklo až zmenou videnia Adama a Evy, keď zjedli ovocie zo stromu rozpoznávania dobra a zla.
Všetko zlé je len ilúzia. Už vidím, ako protestujete. Môžete mi uviesť množstvo príkladov skutočného neznesiteľného zla. Môžete mi porozprávať, ako sa ten či onen človek pokúšal vymaniť zo zla a skutočne to nešlo.
Učiteľ advaity s vami nebude polemizovať. Nemá zmysel presviedčať spiacu myseľ, že sníva. Nemá zmysel ukazovať človeku niečo potme. Bolo by to, ako keby ste chceli pomôcť tomu človeku v lese tak, že vedľa lana dáte ceduľku s nápisom: „Toto je lano“. Potme ju aj tak nebude vedieť prečítať. A ráno uvidí pravdu aj sám.
Lekár nelieči depresiu argumentáciou, ale liekmi. Lieky zmenia prostredie, v ktorom pracuje mozog. Rovnako tomu človeku v lese pomohlo, keď ranné brieždenie zmenilo prostredie, v ktorom pracujú jeho oči. Advaita zmení prostredie, v ktorom pracuje naše srdce.
Zmienku o srdci v klasickej náuke advaity nenájdete. Poznatky o srdci sú originálnym prínosom modernej západnej vedy. Pomôžu nám pochopiť, ako funguje naše vnímanie. V nasledujúcich dieloch si o tom povieme viac.
Argumentácia
Argumentácia navidomoči nebude tým nástrojom, ktorý nás vytiahne z tmy. Ani tomu človeku v lese by nebola pomohla. On by vášmu presviedčaniu o tom, že to, čo vidí, nie je had, aj rád uveril, ale aj samotný pokus presvedčiť sa o tom, či máte pravdu, by bol príliš riskantný. Ak sa mýlite, zomrel by. Koľkým ľuďom dôverujete natoľko, že by ste boli ochotní staviť svoj život na to, že sa nemýlia?
Teoretizovanie o tom, že zlo neexistuje, by možno dokázalo presvedčiť vašu myseľ, ale nie váš pud sebazáchovy. Keď to zlo vidíte, budete naň reagovať, bez ohľadu na to, či je skutočné alebo nie. Nebolo by správne pud sebazáchovy potláčať. Sú situácie, kedy treba zvýšenú opatrnosť, napríklad keď kráčate po strmom chodníku. Kráčanie po strmom chodníku však nepatrí medzi zážitky, ktoré by vám kazili kvalitu života. Život vám otravujú najmä tie prízraky – a to najmä preto, lebo dnešný západný človek ich vidí veľmi mnoho. Tu naozaj pomôže len prebudenie.
Klasicky sa učenie advaity odovzdávalo priamym kontaktom žiaka s učiteľom. Vravelo sa, že žiak by mal bývať u učiteľa aspoň desať rokov, kým sa mu podarí naučiť sa niečo, čo stojí za reč. To sa dalo kedysi dávno kdesi na Východe. Dnešný západný človek potrebuje oveľa efektívnejšie a rýchlejšie riešenia.
Okrem toho, komu by ste dôverovali natoľko, že by ste mu venovali desať rokov svojho života? Čo keď sa nakoniec ukáže, že to bol falošný učiteľ, alebo jednoducho len nie ten najlepší? Koľko takých pokusov stihnete v živote urobiť?
Na Východe bola absolútna dôvera voči učiteľovi normálna. My sme vychovaní inak. Chceme si zachovať istú mieru kontroly nad tým, čo robíme a kam smerujeme. A preto sú namieste aj tieto blogy. Nie je to argumentácia, takže nemá zmysel pokúšať sa so mnou polemizovať. Berte tieto texty ako správu z cesty do exotických krajín: čosi som videl, akosi to na mňa zapôsobilo. A sami sa rozhodnite, či sa aj vy chcete vydať za podobnými zážitkami.
