Egoista je sebec, čiže človek, ktorý presadzuje len svoje vlastné záujmy. Egocentrik je človek, čo si myslí, že je stredom vesmíru, a to nielen pre seba. ale aj pre iných. Slovom, nič sympatické.
„Ego“ znamená po latinsky „ja“. V duchovnej a psychologickej literatúre neexistuje pojem, okolo ktorého by sa robila väčšia veda ako práve okolo tohto pojmu. Používajú sa aj slová „self“, „Id“ a viaceré iné, s takmer tým istým, no predsa trochu odlišným významom. Pritom každá škola používa tieto termíny trochu inak. Aj naša definícia bude obmedzená kontextom advaity, no bude dobre kompatibilná s významom, v akom ho dnes bežní ľudia používajú najčastejšie.
Ego je falošná identita. Zatiaľ čo advaita nás učí, že všetko vo vesmíre je prejavom toho istého princípu (niekto by povedal, že všetko vo vesmíre je zviditeľnením rôznych aspektov toho istého Stvoriteľa), naše ego nás vníma ako oddelenú bytosť, ktorá si musí svoje miesto na slnku vydobyť v súťaži s ostatnými.
Silné egá mávajú populárni herci. Úspešný film či seriál prinesie hercovi nečakanú obrovskú slávu. Najmä v prípade dlhých seriálov môže táto vlna slávy trvať celé roky. Je to príjemné byť slávny a tak si herec na to zvykne. Odborníci mu pomáhajú vytvárať aj osobný imidž úspešného človeka. A tento umelý obraz, živený agentmi, médiami a fanúšikmi, to je ego. Je veľké, je to ligotavé, ale je to bublina.
Jedného dňa seriály skončia, sláva pohasne, a ego spľasne. Ak sa herec so svojím egom príliš stotožnil, môže mať pocit, že spľasol on sám. Má pocit, že keď nežije ego, tak nežije ani on. Prichádzajú depresie, drogy, úlety, samovraždy.
Každý máme svoje menšie či väčšie ego. Typický výrok podporujúci rast ega je „Musíš sa usilovne učiť, aby z teba niečo bolo!“ Keď sa nebudeš učiť, tak nebudeš. Kto nevyhrá preteky, ten neexistuje, toho nikto nevšíma. Ak nespĺňaš isté kritériá, ktoré sme si vymysleli, lebo nám to tak práve napadlo, tak pre nás neexistuješ.
V snahe získať si pozornosť si ľudia začnú tvarovať falošnú umelú osobnosť, ktorá vyhovuje kritériám spoločnosti. Tá umelá osobnosť, to je ego. Slúži nám ako kostým a maska pre herca, aby sme mohli hrať rolu, ktorá je pre spoločnosť prijateľnejšia.
Táto maska je čosi ako sadrový obväz: Ak nie je niečo vo vzťahoch medzi nami a ostatnými v poriadku, tak môže byť veľmi užitočná. Do sveta zdravých však nepatrí.
Tragédia je, keď sa identifikujem so svojou rolou natoľko, že zabudnem, že ja som v skutočnosti ktosi iný. Som človek – a byť človekom, je nekonečne viac, než akákoľvek rola, ktorú by som dokázal zahrať. Stvoriteľ si dal tú prácu, aby okrem Vesmíru stvoril aj mňa, a s každým novým nádychom, ktorý mi umožní, mi vždy znovu a znovu potvrdzuje, že ma tu chce mať, že svet by bol bezo mňa chudobnejší. Akú váhu má oproti tomu názor náhodných okoloidúcich?
Ego nám zacláňa a bráni nám vidieť samých seba tak, ako je to opísané v predošlom odseku. Preto s tým treba niečo urobiť.
Ego nemôže duchovne rásť
Prebudenie znamená odhaliť ilúziu ako ilúziu. Keďže ego je ilúzia, u prebudeného človeka nemôže existovať, podobne ako prízrak vytvorený tieňom nemôže existovať v ostrom svetle reflektora.
Podobné čosi však platí aj všeobecnejšie. Akýkoľvek duchovný rast je možný len na základe úprimnosti a pravdy. To sa nedá dať dohromady s egom.
Ego však dokáže veľmi dobre hrať roly a tak môže duchovný rast napodobniť. Niekedy to dokonca dokáže urobiť tak dobre, že sa z človeka stane úspešný duchovný učiteľ – žiaľ, len falošný. Veľmi veľa duchovných učiteľov je falošných a veľa duchovnosti je falošnej.
„Ak ego prekáža, tak sa ho zbavíme,“ poviete si, a začnete na Internete hľadať, ak sa to robí. Ak sa však chceme niečoho zbaviť, zavádzame podvojnosť: na jednej strane som ja a na druhej moje ego. A svet podvojnosti je svet, v ktorom fungujeme cez ego. Egu ste teda dali úlohu vyhnať ego. Capa ste urobili záhradníkom. Toto mnohí nepochopia a tak uviaznu vo vývoji na celé roky.
Život bez ega
Pripomeňme si, že ego nemusí znamenať povýšenosť. Ego je tá naša časť, ktorej konanie vychádza z pocitu, že sme oddelení od sveta, že na nás svet kašle, a že sa musíme postarať sami o seba. A pokiaľ potrebujeme k životu spoluprácu druhých, tak sa im musíme javiť tak, aby nám boli ochotní túto spoluprácu poskytnúť.
Čo z nás zostane, ak o túto časť našej osobnosti prídeme?
Bez ega je básnik, ktorý sa zadíval na nádhernú ružu. Vníma len ju. Cíti, akoby vibrovala a tie vibrácie začínajú rozochvievať aj jeho. Chvíľami má dokonca pocit, že on a tá ruža sú jedno. V tej chvíli nemyslí na nič. Jeho život ovládla Krása.
Bez ega je malé dieťa. Na riešenie problémov má mamu. Ničoho sa nebojí. Fascinované vníma svet okolo seba a raduje sa z neho. Vyjadruje sa slobodne a spontánne. Ani v päte mu nenapadne, že by sa malo niekomu prispôsobovať – ani nevie, čo to je. (Bohužiaľ, dospelí ho z tohto rajského stavu obvykle veľmi rýchlo vyvedú.)
Šancu byť bez ega máte, keď ležíte na pláži, užívate si slnko a len tak oddychujete. Alebo keď ležíte vo vani plnej voňavej peny. Pravda, aj vtedy môžu prísť myšlienky a priniesť so sebou ego, ale tým, že telu dožičíte príjemné zmyslové vnemy, si zvyšujete šancu, že sa aspoň na chvíľu zbavíte nutkavého myslenia (hovorili sme o ňom minule) a s ním aj ega.
Ego je živené myslením. Bez neho spľasne ako bublina.
Chceme vôbec byť bez ega?
Toto je komplikovaná otázka. Budeme ju riešiť postupne. Niektorí autori vravia, že bez ega sa nedá byť a už vôbec sa s ním nedá bojovať. Našou jedinou časťou, ktorá je schopná bojovať, je totiž práve ego. S egom sa nemá bojovať, ego treba transformovať.
Ten, kto nedokáže uveriť, že vesmír je nám v podstate naklonený a že nás neustále veľmi silne podporuje, ten sa bude držať svojho ega zubami-nechtami. Vníma totiž svoje ego ako ochrancu. Ego mu poskytuje ochranný štít vo forme umelého imidžu a pretvárky, ale dáva mu aj možnosť útočiť a robiť spoza svojho štítu výpady. Kým nepochopí, že všetko vo Vesmíre je jedno a že keď útočí, tak útočí sám na seba, dovtedy sa ega nevzdá ani za nič.
Nerobte si násilie. Nenásilne sa snažte postupne si rozširovať videnie. Jedného dňa pochopíte, že všetko, čoho ste sa báli, boli len tiene. Vo svetle tohto poznania zmizne ego samé od seba, pretože aj ono je len tieňom a ilúziou.
Ego je ako vaječná škrupina, ktorá chráni slepačí zárodok. Príde deň, kedy sa stane prebytočným a kuriatko ho samé rozbije. Dovtedy je ale dobré a užitočné. Držte sa ho a opatrujte si ho, ak sa s ním cítite lepšie. Ale skúste aspoň občas pouvažovať o tom, aké by to bolo bez neho.
Vo štvrtok uverejňujem túto sériu o advaite, v ktorej sa snažím priniesť alternatívu k bežnému európskemu mysleniu. V pondelok uverejňujem články na všeobecnejšie témy, kde je viac faktov. Na budúci pondelok vyjde článok o myslení srdcom, ktorý som sľúbil minule, a o týždeň neskôr článok o súťažení a spolupráci v prírode, ktorý poskytne istý širší kontext pre úvahy o úlohe ega.
