Starí Gréci mali pre čas dva termíny: chronos (χρόνος) a kairos (καιρός). Chronos je strojový čas odmieravaný hodinami. Kairos je psychologický čas prežívaný subjektívne. Tieto dva časy sa veľmi líšia.
Strojový čas chronos je časom manažérov, vedcov, tovární a šprintérov. Je to jeden zo štyroch rozmerov Einsteinovho časopriestoru. Je to myšlienková konštrukcia, ktorá pomáha pri výpočtoch. Je to čosi ako poludníky a rovnobežky: koncept, ktorý nám pomôže upratať si myšlienky, no nie je to nič, čo by reálne existovalo. (V nasledujúcom pondelkovom blogu prinesiem obšírnejšie vysvetlenie.) Nič proti nemu, ak vieme, prečo ho chceme použiť. Jeho použitie by však nemalo presiahnuť oblasť konkrétnych praktických aplikácií.
Psychologický čas kairos vyzerá úplne inak. V ňom je stále „teraz“. Všetko, čo sa kedy udialo, všetko, čo dokážeme vnímať, sa udialo teraz. Keď sa to dialo, keď sme to vnímali, tak to bolo teraz. Keď si na to spomíname, tak si teraz vyvolávame spomienky z pamäte. Keby sme si tie spomienky nevyvolávali teraz, tak by neboli súčasťou nášho sveta.
Akýkoľvek účinný zásah môžeme urobiť len teraz – len v prítomnej chvíli. Prítomná chvíľa je miesto, kde sa odohráva všetko to, čo existuje. Minulosť a prítomnosť sú len chiméry. Sú súčasťou onoho snového sveta, z ktorého sa nám načim prebudiť.
Skoro všetko utrpenie pramení z minulosti a z budúcnosti
Nie všetko, skoro všetko. Existuje fyzická bolesť, ktorú znášame v prítomnosti. V skutočnosti je jej ale veľmi málo. Našťastie, veľká väčšina ľudí prežíva v živote len málo chvíľ skutočnej prítomnej bolesti. A dokonca aj vtedy, keď nás niečo bolí, ak sa dobre sústredíme na prítomnosť, tak si často uvedomíme, že bolesť chodí vo vlnách a že v skutočnosti existuje veľa krátkych časových úsekov, kedy ju vlastne necítime, alebo ju aspoň necítime ako intenzívne nepríjemnú.
Problém spočíva v tom, že svojimi obavami robíme bolesti ozvučnú skriňu a mnohonásobnej ju zosilňujeme i predlžujeme. Chvíľu človeka napríklad bolí brucho, bolesť za pár minút pominie, ale v človeku aj potom rezonujú obavy. Nie je to znamenie niečoho vážnejšieho? Nebol to zápal slepého čreva? Na to sa dá aj zomrieť. Nemal by som s tým ísť k doktorovi? A on sa pri tom len trochu prejedol.
Často sme až príliš ochotní vnímať ako bolesť akýkoľvek neznámy pocit. Sú chvíle, kedy je hranica medzi rozkošou a bolesťou veľmi tenká. Napríklad pri dôkladnej masáži môžete prežívať pocity, ktoré vyhodnotíte ako veľmi príjemné alebo veľmi nepríjemné v podstate len podľa toho, akú máte v tej chvíli náladu.
Slovom, väčšina z toho nepríjemného, čo prežívame, vyplýva z obáv, ktoré pramenia z toho, že sme čosi čítali alebo prežili v minulosti. Zároveň sú v tom ale aj obavy o budúcnosť. Najmä starší ľudia sa boja desiatich chorôb, na ktoré môžu zomrieť, pričom je jasné, že zomrú len na jednu, takže deviatich sa báli zbytočne.
Psychické utrpenie neexistuje v prítomnej chvíli vôbec. Všetko, čo ho spôsobuje, sú spomienky na krivdy z minulosti a obavy, či zvládneme situáciu v budúcnosti. Dokonca ani človek, ktorého práve súdia za vraždu, nemá v prítomnej sekunde nijaký problém. Možno má trochu menšiu možnosť pohybu než by si azda želal, ale žena sediaca u kaderníka ju má ešte obmedzenejšiu a nezdá sa, že by kvôli tomu trpela. Všetko jeho utrpenie vyplýva len z obáv z budúcnosti.
Dôverujte životu
Sú dva veľké problémy, ktoré nám bránia oslobodiť sa od minulosti a budúcnosti. Prvým problémom je pocit krivdy, ktorý k nám prichádza z minulosti. Presnejšie povedané, sú to spomienky na udalosti, kedy sa svet voči nám správal inak, než sme očakávali. To nás zaskočilo a spôsobilo, že si menej veríme, že zvládneme životné situácie, ktoré nám prinesie budúcnosť – a to ten druhý problém, ten k nám prichádza z budúcnosti. V prítomnosti problémov niet.
Šťastie nie je pre dobré a poslušné deti. Šťastie je pre streštených dobrodruhov. Dobre vychovaní ľudia väčšinou automaticky očakávajú, že keď sa oni budú správať slušne ku svetu, tak sa bude svet správať slušne k nim. V skutočnosti sa však až príliš často stane, že to takto nefunguje. V skutočnosti si s nami život aj tak robí, čo chce. A my, ak sa chceme vymaniť zo sveta ukrivdenosti (tieň prichádzajúci z minulosti) a obáv (tieň prichádzajúci z budúcnosti), tak jednoducho musíme uveriť, že náš život nám toho prinesie dosť pekného na to, aby sme ho dokázali považovať za krásny. To sa nedá vyargumentovať. Tomu musíte uveriť. A musíte staviť na túto vieru – presne tak, ako hazardný hráč staví na výsledok futbalového zápasu. Ak chcete prežiť pekný a plný život, tak musíte byť dobrodruhom. (Pre kresťanov: Myslím, že toto je pravý zmysel kresťanskej čnosti viery a za veriaceho človeka považujem toho, kto je schopný tohto druhu viery).
Tu sa dá namietať, že istá obozretnosť nám pomôže aspoň trochu sa na budúcnosť pripraviť a vyhnúť aspoň tým najhorším komplikáciám. V skutočnosti toho ale dokážeme len veľmi málo. Neustále nám hrozí množstvo vážnych rizík, proti ktorým sa nevieme brániť ani náhodou, počnúc od rizika veľkého množstva ťažkých chorôb, cez riziko, že nás v noci prepadnú, riziko finančného krachu, riziko, že nás kúsne veverička do ucha, riziko pádu meteoritu, až po riziko tretej svetovej vojny. V skutočnosti sme absolútne odkázaní na dobrú vôľu nejakej vyššej sily, ktorá to tu všetko riadi. Či sa bojíme, či sa nebojíme, či sa bránime, či sa nebránime, nakoniec každý z nás zomrie presne jedenkrát. Najnebezpečnejšia vec je narodenie, pretože každé narodenie spôsobí jednu smrť naviac. Nemá zmysel sa s tým trápiť, radšej si to užívajme, kým sme ešte tu.
Aký je život v prítomnej chvíli
Vďaka tomu, že je náš mozog oslobodený od neustáleho omieľania myšlienok súvisiacich s minulosťou a budúcnosťou, sme v prítomnej chvíli oveľa bystrejší a pozornejší. Vnímame oveľa viac zmyslových vnemov. Veľa toho pozorujeme a málo toho robíme. Iste ste také chvíle zažili. Taká môže byť vydarená prechádzka do prírody. Taká môže byť vydarená návšteva koncertu. Také môže byť vydarené posedenie s priateľmi pri ohníku v záhrade.
Pozorujte v takých chvíľach svojho psa, on vás naučí, ako sa to robí. Zvieratá majú schopnosť žiť v prítomnej chvíli vyvinutú oveľa lepšie než väčšina ľudí. Keď je pes najedený a nič ho neohrozuje, tak jednoducho sedí a díva sa. A navidomoči je pri tom dokonale šťastný.
Neunikajte z prítomnej chvíle
Už ste niekedy pozorovali typických amerických turistov? Preženú sa krajinou ako víchor a po ceste všetko fotografujú. A potom horúčkovito hľadajú miesto, kde je wifi, aby mohli dať obrázky na Internet.
Zaznamovacie zariadenia sú skvelá vec, ale treba vedieť s nimi narábať. Keď si nedáte pozor, tak vám ukradnú prítomnú chvíľu.
Namiesto fotografovania sa dívajte. V prítomnej chvíli môžete vnímať realitu všetkými zmyslami, môžete sa na niečo opýtať a niekedy aj môžete aktívne zasiahnuť a dívať sa, čo sa stane. Dajte sa do reči s ľuďmi, ale aj so zvieratami. Vedeli ste, že keď dokážete presvedčivo kňučať ako šteniatko, tak sa každý rozčúlený pes upokojí? A so šimpanzom v zoo dokážete viesť veľmi zaujímavý rozhovor pomocou posunkov a grimás. Priamemu zážitku sa nijaká fotografia nevyrovná, a to tým skôr, že na väčšinu z nich sa aj tak už nikdy nepodívate.
Keď ste na prednáške, tak sa podľa možnosti menej venujte zapisovaniu poznámok a viac vnímajte a snažte sa pochopiť. Sústredená pozornosť všetkých poslucháčov vytvára atmosféru, kedy bude sústredenie a chápanie pre vás oveľa ľahšie. Okrem toho sa môžete opýtať, ak niečomu nebudete rozumieť. Žite v prítomnosti, oplatí sa to. Prežijete oveľa plnší život.
Prítomná chvíľa a prebudenie
Svojím spôsobom je to akýsi začarovaný kruh. Keď sa prebudíme zo svojho iluzórneho sveta plného strachu, pocitov krivdy a obáv, potom sa nám ľahko bude žiť v prítomnej chvíli. Aby sme sa však prebudili, je dobré naučiť sa žiť v prítomnej chvíli.
Prebudenie znamená schopnosť odlíšiť skutočnosť od ilúzií, schopnosť uvedomiť si, že nočná mora bola len sen. Priblížime sa k nemu tak, že sa naučíme rozlišovať skutočnosť od ilúzií na konkrétnych príkladoch. A jedným takým príkladom je minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Skutočná je len prítomnosť. V skutočnosti sme nikdy nezažili nič iné než prítomnosť. Minulosť a budúcnosť je ilúzia, dobrá len na to, aby nám prinášala do života utrpenie.
