Existujú učitelia, ktorí vás vyzývajú, aby ste nemali nijakých učiteľov. Existujú knihy, ktoré vás vyzývajú, aby ste nečítali nijaké knihy. Existuje múdrosť, ktorá vás privedie k poznatku, že neviete vôbec nič. Existujú hlasné výzvy, že sa máme stíšiť. Existujú rady, že sa máme rázne donútiť nikoho do ničoho nenútiť. A potom sa v tom máte vyznať.
Prechodné obdobie
Vysvetlením je, že tu ide o prechodnú fázu. Človek sa skoro všetko dokáže naučiť aj sám, ale učiteľ vám niekedy ušetrí veľa času, námahy a sklamania. Ale učiteľ je potrebný len na začiatku. Dobrý učiteľ sa snaží, aby sa čo najskôr stal zbytočným. Učiteľ je čosi ako pomocné kolieska pre tých, čo sa učia bicyklovať alebo ako barle pre tých, čo sa po úraze znovu učia chodiť.
Známe je porovnanie učiteľa s taxíkom. Taxík vám veľmi pomôže, keď sa chcete z veľkej diaľky dostať domov, ale pred domom z neho vystúpite a pošlete taxikára preč. Brať ho so sebou do obývačky by už nebolo užitočné.
Keď vás chce niekto niečo naučiť, musí vás osloviť jazykom, ktorému rozumiete. Najlepšie to vidno na učení cudzích jazykov. Predstavte si, že sa chcete naučiť napríklad po portugalsky. Kúpite si učebnicu portugalčiny, ale tá je napísaná po slovensky. Ak ste úplný začiatočník, tak by ste z učebnice napísanej po portugalsky nič nemali. A tak musíte, paradoxne, začať svoju púť za portugalčinou tým, že sa začítate do slovenského textu.
Správne chápanie aktivity
Jednou z ústredných myšlienok advaity je, že všetko je v poriadku tak, ako to je. Je to veľká téma a ešte sa k nej vrátime. Tu si spomenieme len jeden aspekt, ktorý nás môže zviesť na scestie.
Logické uvažovanie nás môže ľahko priviesť k otázke, že ak je všetko dobré tak, ako to je, tak prečo sa vôbec o niečo snažiť? Prečo vôbec dočítať tento článok do konca? V rôznych okolnostiach môže mať táto úvaha rôzne formy. V každom prípade je dokonale logická. A predsa nám srdce vraví, že je tam čosi zle.
Zreteľným príkladom takéhoto nesprávneho chápania aktivity je India. Pre nich je duševná stránka dôležitejšia ako telesná. Výsledkom je, že nemajú čo jesť, žijú na smetisku a prekračujú mŕtvoly. Západných turistov z nich občas ide poraziť. Západní turisti okamžite vidia, ako by pár jednoduchých opatrení výrazne zlepšilo kvalitu života. Ale Indovia o tie opatrenia nestoja. Múdry človek sa podľa nich uspokojí s tým, čo je.
Opäť je to skôr srdce než racionálny úsudok, ktoré nám hovorí, že takto to nie je v poriadku. Tí ľudia akoby nežili naplno. Nepočujete ich radostne sa smiať, nevidíte dospelých ľudí bezstarostne vyvádzať. Neexistujú indické vtipy. Ani na chvíľu nemáte pocit, že by ste chceli žiť ako oni.
Áno, Indovia majú pár veľkých mudrcov, ale národ ako celok robí niečo zle. Analogicky by sme mohli povedať, že to, že my Slováci máme skvelého cyklistu Sagana, ešte neznamená, že by sme mali pozvať všetky národy, aby sa prišli učiť od Slovákov bicyklovať.
Toto nie je dokonalé vysvetlenie. Dokonalé logické vysvetlenie azda ani neexistuje. Je dobré riadiť sa tu srdcom, ktoré je múdrejšie (pozrite tiež blog o myslením srdcom v pondelkovej sérii).
Osvietené ego
Hovorí sa, že na duchovnej ceste niet väčšej tragédie, ako keď získate osvietené ego. To vám už potom niet pomoci. Zlé je, že osvietené ego vám dáva skvelé predpoklady stať sa duchovným učiteľom – úspešným a falošným. Veľká väčšina duchovných učiteľov je takých.
Osvietené ego je kontradikcia. Ako sme vraveli, samotné ego je ilúzia. Je to tieň, vytvárajúci dojem niečoho skutočného – a žiaden tieň neprežije osvietenie. Je to sen, vytvárajúci dojem niečoho skutočného – a žiaden sen neprežije prebudenie.
Je to pre ego smutné. Celý život vás chránilo, celý život vám pomáhalo dosahovať vaše ciele. Aj teraz, keď sa dozvedelo o advaite alebo o nejakej inej duchovnej ceste, ktorá má viesť do sveta blaženosti, tak sa pravdepodobne zaradovalo a hneď začalo konať: ešte toto si prečítam, s hentým sa poradím, toto budem cvičiť, pôjdem na takú prednášku, onaký seminár a hentaké sústredenie. Nakoniec budem osvietené, začnem to vyučovať, konečne sa dočkám uznania od ľudí, a ešte si aj dobre zarobím.
Toto je dokonalý recept ako vyrobiť falošného učiteľa. Toto je recept, podľa ktorého to robia skoro všetci.
Cieľom nie je dočkať sa uznania a zarobiť. Cieľom je nájsť zdroj spokojnosti, vyrovnanosti, múdrosti, lásky a krásy, ktorý nemá s uznaním a zárobkom nič spoločného. Podobne, keď máte zlý sen, nie je dobrý recept skúšať ho nahradiť dobrým, to sa vám v sne asi nepodarí. Cieľom je prebudiť sa. Keď budete prebudení, tak vás už žiaden sen nedokáže ohroziť.
Ego sa bráni
Ego nie je hlúpe. Nechce zahynúť. Celý život slúžilo vašim záujmom, ale v istej chvíli si uvedomí, že sú ohrozené jeho vlastné záujmy. A keďže aj tu platí, že košeľa je bližšia ako kabát, tak všetko svoje úsilie sústredí na boj o svoje vlastné prežitie. A pozná mnoho spôsobov, ako vás prekabátiť.
Po prvé, ego sa vás bude snažiť presvedčiť, že cesta k prebudeniu je dlhá a zložitá a preto ju treba systematicky organizovať. A ego to pre vás rado zorganizuje.
V skutočnosti nevedie k prebudeniu žiadna cesta. Prebudenie je okamžité. Predstavte si, že ste zadriemali na lehátku v záhrade. Odrazu sa prebudíte, slnko vám svieti do očí, takže dobre nevidíte a chvíľu trvá, kým sa zorientujete. Stojí pri vás sused Fero a chce si požičať vŕtačku. Ako dlho to trvalo, kým ste identifikovali Ferovu tvár? Keď ste už nespali, tak to bol okamih. Nemuseli ste nič robiť, nemuseli ste nikam chodiť.
Po druhé, ego sa vás bude snažiť presvedčiť, aby ste s niekým a niečím bojovali. Pri tom jediná vaša zložka, ktorá dokáže bojovať, je práve ego. Možno ste už pochopili, že bojovať s inými je blbosť. V takom prípade vám ego ponúkne boj s vašimi vlastnými zlými vlastnosťami: lenivosťou, roztržitosťou a podobne. Je to v skutočnosti ešte väčšia blbosť, ale nezmyselnosť tohto počínania nie je vidieť na prvý pohľad.
Po tretie, ego sa bude snažiť rozptýliť vašu pozornosť. V poslednej dobe mu pri tom veľmi účinne pomáha televízia, ktorá z roka na rok produkuje čoraz viac čoraz nezmyselnejšej myšlienkovej hlušiny.
Čo robiť
Príliš si to neorganizovať, ale spoľahnúť sa na život, že vás povedie po správnych cestách. Viac pozorovať a menej sa snažiť za každú cenu všetko pochopiť. Každodenne hľadať krásu, dobro, múdrosť a lásku a nenechať sa pri tom znepokojovať tým, že nikto vlastne poriadne nevie, čo to je. Opýtajte sa svojho srdca. Ono to vie veľmi dobre a ono vás neomylne povedie.
