Neúspech obvykle nie je užitočný pri rutinných činnostiach. Keď som nepozorný, zakopnem na schodoch a zlomím si nohu, tak sa tam sotva nájde niečo užitočné. Áno, poučil som sa – ale, priznajme sa, tú prevratnú novinu, že po schodoch treba chodiť opatrne, sme po prvý krát počuli keď sme mali dva roky. Keď ležíte so zasadrovanou nohou a dumáte o tom, čo sa vám stalo, tak poznatok, že mama mala vtedy pravdu, nie je čosi, čo by nejako mohutne prispelo k vášmu osobnému rastu.
Existujú však ľudia, ktorí ešte neboli celkom zotročení, a ktorí okrem nacvičených a prikázaných úkonov chcú robiť aj niečo tvorivé, ako slobodné ľudské bytosti. A pri tvorivosti je neúspech integrálnou súčasťou procesu.
Pokusy a omyly
Metóda pokusov a omylov je často jediný spôsob, ako nájsť riešenie v oblastiach, o ktorých toho veľa nevieme.
V literatúre sa často uvádza ako príklad Edison, ktorý sa pokúšal zostrojiť žiarovku. Najprv vraj vynašiel šesťsto spôsobov, ako sa žiarovka zostrojiť nedá, kým mu ten šesťsto prvý pokus vyšiel. Videli ste už väčšieho babráka? Šesťsto neúspechov po sebe!
A predsa boli tie neúspechy ako míľniky, vyznačujúce cestu k žiarovke. Navyše, podnes je to jediná známa cesta. Niekto iný by možno išiel po trochu inej trase, no míľniky neúspechu by po sebe zanechával rovnako.
Omyl či neúspech je poznanie, že tadiaľto cesta nevedie. Vďaka tomuto poznaniu toho viete o čosi viac o správnej ceste.
Napokon, rovnako postupujete keď zablúdite v lese. Skúsite jednu cestu, a keď vás neprivedie k výsledku, tak skúsite inú. Možno sa budete často vracať, ale nakoniec tú správnu cestu nájdete. Ak by ste považovali výber nesprávnej cesty za neúspech, ktorému sa treba stoj čo stoj vyhnúť, tak by ste si sadli na zem a sedeli by ste tam, kým by vás nezožral vlk.
Tvorivosť a školstvo
Škola nás to naučila celkom nesprávne. Naučila nás báť sa neúspechu. Za neúspech je päťka. Tým v nás dokonale zahubila akékoľvek záblesky tvorivosti. A to u jednotkárov lepšie než u päťkárov. Jednotku dostali za to, že v sebe vzorne zničili tvorivosť.
Ak by vám náhodou napadlo, že nás to škola naučila v skutočnosti správne, pretože jej skutočným účelom je vychovať z nás tupých otrokov (načože už sú bohatým podnikateľom inteligentní zákazníci a vplyvným politikom inteligentní voliči?), nuž, nebudem vám to vyvracať. U naprogramovaného robota naozaj nie je dobré, keď sa mýli.
Neúspech, kresťanstvo a hriech
Niektorí kresťania ponímajú hriech ako omyl či neúspech. Hriešnik je človek, ktorý zblúdil zo správnej cesty. Najzdravšie riešenie je upozorniť ho na omyl, ukázať mu správnu cestu a nerobiť z toho kovbojku. Samozrejme, že nie je dobrý nápad, aby pokračoval v zlom smere. Nie je však dobrý nápad ani odsudzovať ho za jeho omyl. Snaží sa, hýbe sa a to je dôležité.
Keď sa niekto hýbe, ľahko mu napravíte smer. Keď sa niekto nehýbe, neurobíte s ním nič. Azda najlepšie to vidieť, keď sa niekoho snažíte niečo naučiť. Kto sa snaží, robí veľa chýb, no tie mu učiteľ ľahko opraví. Keď sa však žiak nesnaží, tak sa učiteľ môže ísť akurát tak obesiť na najbližší kandeláber. Vtedy sa hovorieva, že môžete koňa priviesť k vode, no nemôžete ho donútiť, aby pil.
Dante Aligieri vo svojej Božskej komédii opisuje návštevu v raji a v pekle. Prekvapilo ho, že ešte pred rajským plotom, na pustatine mimo raja, boli obrovské húfy ľudí. Len sa tam tak ponevierali. Jeho sprievodca mu vysvetlil: To sú ľudia, ktorí neurobili nič. Neboli ani dobrí, ani zlí. Neurobili nič, čím by si zaslúžili nebo, a v pekle ich nechcú, pretože pri nich by bol hriech príliš krásny.
V pekle boli tí, čo poblúdili pri hľadaní šťastia. Hľadali ho tam, kde nie je. Tých však prišiel vykúpiť Ježiš Kristus – prišiel im ukázať, kde to šťastie je. Ako to bolo s tými tam vonku, to tu radšej nebudem riešiť.
Nie ste na svete na to, aby ste boli úspešní
Otroka alebo motorku si človek zriadi na to, aby nerobili chyby a aby úspešne plnili pridelené úlohy. Dieťa si však človek zriadi kvôli niečomu inému. Dieťa sa úspešne vyvíja vtedy, keď mu jeho neúspechy ani trochu neprekážajú. Stokrát spadne kým sa naučí chodiť a ďalších stokrát, kým sa naučí korčuľovať. To je dvesto neúspechov. Ale potom vie chodiť a vie korčuľovať.
Ja som sa o korčuľovanie v živote ani nepokúsil. V živote som nemal na nohách korčule. Z hľadiska počtu neúspechov (čiže pádov na korčuliach) som nekonečne krát úspešnejší než majster sveta v krasokorčuľovaní.
Hodnotiť človeka z hľadiska neúspechov je naozaj strašný nezmysel. Ak sa o to niekto pokúša, položte si otázku, či vo vás vidí vôbec človeka – či skôr nevidí otroka, nevoľníka, zamestnanca, alebo iného ľahko využiteľného a zneužiteľného vykonávača príkazov s dušou na úrovni automatickej práčky. Lebo u tej je dôležité, aby prala úspešne.
