Srdce má dostatok neurónov na to, aby dokázalo fungovať ako malý špecializovaný mozog. A najnovšie zobrazovacie metódy nám ukazujú, že to naozaj robí. Komunikuje so zvyškom tela pomocou mechanických impulzov (tep), nervových vzruchov, hormónov a elektromagnetických polí.
Zaujímavá je komunikácia srdca s mozgom. Komunikujú veľmi čulo, pričom viac informácií ide od srdca k mozgu. Dokonca sa zdá, že hlavným veliteľom je srdce a mozog len plní príkazy. Ako to to srdce robí, netuší nik. Pomerne pravdepodobne znie hypotéza, že srdce je len akási anténa, že skutočné velenie je kdesi mimo tela. Ako to celé funguje, to je jedna z mnohých fascinujúcich záhad nášho vesmíru.
Srdce má veľmi silné elektromagnetické pole, rádovo tisíckrát silnejšie než mozog. Tieto polia meriame prístrojmi. Pole srdca meria elektrokardiogram (EKG) a pole mozgu meria elektroencefalogram (EEG).
Subjektívny zážitok myslenia srdcom
Ako pociťujeme myslenie srdcom zvnútra? Všetci sme zažili situácie, kedy akoby rozum stál proti srdcu. Rozum velí mužovi, aby trávil mnoho času v práci, pretože je jeho povinnosťou finančne zabezpečiť rodinu. Dokonca to vníma ako akt svojej veľkej lásky k rodine, keď je kvôli nej ochotný tak ťažko drieť. Srdce jeho ženy to však vníma inak. Aj jeho srdce by mu to povedalo, keby ho bol počúval. Povedalo by mu to pocitom, že to takto nebude dobre.
Samozrejme, že to nebude dobre. Žena nepotrebuje chlapa, ktorého celý deň nevidí, a keď večer konečne príde, tak vyzerá ako spľasnutý balón a má v sebe asi toľko energie, ako osemdesiatročný starček nad hrobom, ktorý ešte nezomrel len preto, lebo na to zabudol. Buď si nájde frajera, alebo sa rozvedie, alebo sa zmení na ufrflanú bosorku. Česť výnimkám. Je to smutné a nemalo by to tak byť, ale skúsenosti ukazujú, že to až príliš často dopadne práve takto. Keby sa ľudia viac pýtali srdca, mohli si takéto konce ušetriť.
Srdce neargumentuje. Srdce ani nepoužíva slová. Je to celé dosť zložité, ale na začiatok si môžeme predstaviť, že srdce vysiela smerom do nášho vedomia jediný bit informácie: dobre – zle. Pomyslíte na niečo, a srdce vám povie, či je tá vec dobrá. „Zle“ niekedy vnímame ako pocit zovretia žalúdka, a „dobre“ ako pocit jednoty s vesmírom, pri ktorom sa nám ľahko dýcha.
Najdôležitejšie je vedieť donútiť myseľ stíchnuť a vedieť oddeliť signál zo srdca od argumentácie mozgu. Zdá sa, že v tomto je vzdelanie skôr na prekážku. Je veľa jednoduchých ľudí, ktorých ich srdce previedlo životom priam bravúrne a je veľa popletených profesorov, ktorí prežili veľmi neuspokojivý život.
Koherencia
Keď sa podarí zosúladiť srdce s mozgom, človek sa dostane do stavu, kedy je neobyčajne výkonný, inteligentný, láskavý, spokojný a zdravý. Tento stav sa nazýva koherencia. Teraz nehovoríme metaforicky, hovoríme o matematickej zhode elektromagnetických vĺn, nameraných pomocou EKG a EEG. Niekedy sa vďaka koherencii podarí vyliečiť dokonca aj vážne zdravotné problémy.
Ako sa dosiahne koherencia?
Najprv dosiahnite stíšenie a upokojenie srdca. Musíte sa cítiť na svete príjemne. Na chvíľu zabudnite na svoje problémy. Pohodlne si sadnite a zatvorte oči. Predstavte si, že ste viac ako svoje telo. Vaše telo je stále vaše, stále je akoby vaším ťažiskom, no vy, vaše vedomie, je viac ako telo. Je viac ako váš dom, viac ako vaše mesto, viac ako vesmír. Nie vy ste vo vesmíre, ale vesmír je vo vás. A ten vesmír je nádherný a láskavý. Všade je poriadok a pohoda, všetko je tak, ako to má byť. Neriešte to filozoficky, nehľadajte v tom logiku, len si navoďte ten pocit. Ak s tým máte problém, tak si môžete predstavovať, že sami sebe premietate nejaký uletený mysteriózny film, ale musí to byť príjemný film.
Keď ste v pohode, otvorte pomaly oči a začnite riešiť nejakú konkrétnu vec. Spočiatku voľte také veci, ktoré nevyžadujú priveľa premýšľania – napríklad môžete umyť riad. Dôležité je nedovoliť myšlienkam, aby vás pripravili o pokoj. Ak vám napadne niečo, čo vás znepokojuje, obráťte svoju pozornosť inam. V tejto chvíli nie je našou úlohou vyriešiť problémy každodenného života, ale naučiť sa byť v koherentnom stave.
Tu môže byť problém, ak máte nejakú naliehavú úlohu, ktorá vám neschádza z mysle. Pokiaľ je to naozaj naliehavé, napríklad ak sedíte v mravenisku alebo ak treba ísť do škôlky pre dieťa, tak to, samozrejme, najprv vyriešte. Ale chronické problémy, ako je napríklad nutnosť presvedčiť vaše pubertálne dieťa, aby sa aspoň občas učilo, tie môžu chvíľu počkať. Je to ako so spánkom: občas musíte prácu prerušiť spánkom, aby ste potom pracovali o to efektívnejšie. Nácvik koherencie je čosi podobné spánku: donúti vás prerušiť na chvíľu prácu, aby ste potom pracovali o to lepšie. A, podobne ako pri spánku, vieme, že v tejto chvíli je najmúdrejšie na všetky problémy na istý čas zabudnúť.
Rozdiel oproti spánku je v tom, že po krátkom nácviku bude koherentný stav trvalý a nemusíme mu vyhradzovať osobitný čas. Po čase sa naučíme aj zložité a nepríjemné problémy riešiť tak, že nás to nepripraví o vnútornú pohodu.
Srdce ako detektor lži
V poslednej dobe sa v západnej civilizácii čoraz viac klame. Klamú politici, klamú novinári, klame sa v reklame. Jazyk prestáva byť nástrojom informovania a stáva sa nástrojom manipulovania.
Bez prístupu k pravdivým informáciám si môžeme strčiť celé svoje racionálne uvažovanie za klobúk. Pravdepodobne sa občas vyskytne politik, čo neklame, firma, ktorej naozaj záleží na kvalite, či inteligentný a skutočne nezávislý novinár. Ktorí to však sú?
Racionálne argumenty tu veľmi nepomôžu. Čím väčší podvodník, tým presvedčivejšie bude pôsobiť. Musí – závisí od toho jeho živobytie a tak sa v tom usilovne cvičí.
A práve tu prichádza na pomoc srdce. Ono vždy vie, kde je pravda. Problém je, že naše racionálne myslenie na to môže mať iný názor. Najprv sa musíme naučiť tieto dva signály odlíšiť. Mozog rozpráva, argumentuje, dedukuje, varuje, presviedča. Srdce sa na argumenty vykašle. Vykašle sa aj na slová. Ono nemá k dispozícii slová, centrum reči je v mozgu. Vyšle vám tichý ale určitý a neochvejný signál: toto je pravda a toto je lož. Odôvodnenie vám neposkytne a svoj názor nebude obhajovať. Ale nikdy sa nemýli. Pomýliť sa môžete len vtedy, keď si popletiete signál zo srdca so signálom z mozgu.
Tvrdenie, že srdce sa nikdy nemýli, nepredkladám ako vedecký fakt. Je založené na opakovaných skúsenostiach ľudí, ktorí si tieto veci všímajú. Chce to ešte výskum. Ale môžete si to skúšať sami, ak vás to zaujíma.
Pramene
Toto nie sú metafory, toto nie je terapia pozitívnym myslením, toto nie sú nejaké ezoterické úlety, toto je tvrdá veda. Už od roku 1991 túto problematiku systematicky skúmajú vedci v ústave Heartmath Institute v Kalifornii (www.heartmath.org). Merajú elektromagnetické polia, mozgovú aktivitu, telesné funkcie, hladiny rôznych látok v krvi atď. a snažia sa prísť na to, ako to celé funguje.
Zrozumiteľný opis časti tohto výskumu v prednáške (Joe Dispenza, čistá zrozumiteľná angličtina) je tu:
Kniha v angličtine:
Doc Childre a kol.: Heart Intelligence: Connecting with the Intuitive Guidance of the Heart. (Inteligencia srdca. Spojenie s intuitívnym vedením srdca)
