Azda každý z nás pozná niekoho, kto sa neočakávane uzdravil alebo komu sa vodí oveľa lepšie, než by sa na základe jeho diagnózy dalo čakať. V medicíne existuje termín „spontánna remisia“. Ľudovým jazykom to znamená: „nemáme ani poňatia, prečo, ale navidomoči sa mu polepšilo“.
Ľudia, ktorým objavili nejakú vážnu diagnózu, sa často o takéto prípady spontánneho vyliečenia živo zaujímajú. Sú ochotní vyskúšať kadečo, od babky zariekavačky až po zázračný čaj z opadaného lístia, len aby si pomohli. A, priznajme si, občas to naozaj pomôže.
Lekári a tí druhí
Lekári nemajú takéto správy veľmi radi, pretože podľa nich vzbudzujú falošné nádeje, ohrozujú pacientov neodbornými zásahmi a môžu viesť k zanedbaniu účinnejších metód. Naproti tomu pacienti vyčítajú lekárom, že sú príliš pesimistickí, príliš konzervatívni a príliš málo otvorení novým pohľadom.
Aj tomuto článku hrozí, že ho lekári odsúdia. Ja však nemám v úmysle lekárov dráždiť, ba naopak, chcem sa ich zastať.
Jedna vec je náhodne natrafiť na niečo, čo vám pomôže, a druhá vec je predpisovať to pacientom. Lekári sú vo všeobecnosti veľmi vzdelaní a veľmi zodpovední ľudia. Kým niečo začnú predpisovať, musia mať istotu, že to konkrétnemu pacientovi s jeho konkrétnym zdravotným stavom neuškodí a že je to tá najlepšia liečba, aká je v danej chvíli k dispozícii. A ešte to musia robiť tak, aby každý deň stihli obslúžiť šesťdesiatich pacientov, ktorí im každý deň sedia od rána v čakárni. A tak, aby sa našiel niekto, kto je reálne schopný tú liečbu zaplatiť.
A pokiaľ ide o pesimizmus, nuž, predsa od nich chceme, aby včas odhalili možné problémy, či nie? Ak majú niečo odhaliť, tak musia byť podozrievaví. Dalo by sa povedať, že pesimizmus je ich pracovnou metódou. Myslím, že lekári sami si uvedomujú, že to má veľa nevýhod, a pravdepodobne to budú zas len lekári, ktorí jedného dňa vymyslia niečo lepšie.
V žiadnom prípade si nedovoľujem kritizovať odbornú lekársku starostlivosť, ani ju nejakými radami nahrádzať. Berte tento článok len ako informáciu o tom, o čom sa vo svete píše a hovorí.
Placébo
Placébo je falošný liek. Vyzerá ako liek, ale v skutočnosti neobsahuje žiadnu liečivú látku. Placébo efekt znamená, že placébo napriek tomu zapôsobilo liečivo. Liečilo, napriek tomu, že to nie je liek. Samozrejme, hrá tam rolu pacientova psychika.
Za istých okolností, napríklad u niektorých neurotických pacientov alebo u simulantov (babička si vymyslí príznaky, len aby sa mala s kým porozprávať) sa používajú placéba ako súčasť normálnej lekárskej liečby. Niekedy sa lekári uchýlia k placébu v krajnej núdzi, kedy účinný liek nemajú k dispozícii. Vcelku ale nemajú placéba veľmi šancu stať sa súčasťou rutinných medicínskych postupov. Nemožno rutinne ťažiť z klamstva – po prvé je to neetické, po druhé je to neisté a po tretie to veľmi rýchlo stratí účinok. (Áno, politikom a policajtom funguje život v klamstve aj dlhodobo, aj v reklame to funguje, ale tam fungujú iné mechanizmy – o tom snáď niekedy nabudúce.)
Placébo efekt je všadeprítomný. Jeho nepríjemnou vlastnosťou je, že kazí výsledky pokusov. Predstavme si napríklad, že farmaceutická firma vyvinula zázračný liek na liečbu cukrovky. Teraz ho idú testovať. V prvej skupine sú pacienti, ktorí dostávajú nový liek. V druhej skupine sú pacienti, ktorí dostávajú napodobeninu lieku, čiže placébo. A v tretej skupine sú pacienti, ktorí nedostávajú nič. Meria sa, o koľko klesnú potrebné dávky inzulínu po podávaní tohto lieku.
Ako sa dalo čakať, v tretej skupine sa nič nezmenilo. V prvej skupine však klesli potrebné dávky inzulínu v priemere o 40%. To je predsa obrovský úspech, nie? Radosť z víťazstva však kalí fakt, že v druhej skupine, tej s placébom, tiež klesli potrebné dávky inzulínu –a to v priemere až o 35%! Dá sa to vidieť tak, že obrovské úsilie a obrovské peniaze investované do výskumu priniesli zlepšenie o 5% a k tomu 35% napršalo z neba zadarmo. Lenže to napršanie z neba je neisté a nevypočítateľné. A okrem toho kazí kšefty, lebo sa nedá predávať.
Placébo efekt vie byť obrovský. Pokiaľ ide o účinnosť, sú placéba sa často porovnateľné s inými liekmi. Niekedy dosahujú účinnosť až 70%. Viete si to predstaviť? Niekto príde a uzdraví sedem ľudí z desiatich tým, že ich ukecá.
Potom je namieste otázka, či vlastne možno nazvať placébo falošným liekom. Ono vyliečilo skutočne, čiže má nárok nazývať sa skutočným liekom. Akurát že vyliečilo podľa nejakého záhadného mechanizmu, ktorému zatiaľ veľmi nerozumieme. Až posledné vedecké objavy do toho začali vnášať trochu svetla.
Gény na vypínač
Ukázalo sa, že gény, ktoré sú nositeľmi vrodených vlastností človeka, sú na vypínač. Bunka ich kdesi v jadre má, ale môže sa sama rozhodnúť, či ich použije. Na základe tohto poznatku sa začala rozvíjať nová veda – epigenetika. Zatiaľ čo genetika skúma, ako sa gény prenášajú, epigenetika skúma, ako sa gény uplatňujú. Za istých okolností sa uplatnia, za iných nie. Môžete v sebe nosiť gény nejakej choroby, ktorá sa u vás nikdy neprejaví. Tieto gény ale môžete preniesť na svoje deti a u nich sa tá choroba prejaviť môže.
Podľa čoho sa bunka rozhoduje, či použije nejaký gén, alebo nie? Nuž presne podľa toho, podľa čoho sa vy rozhodujete, či použijete dáždnik – podľa prostredia, v ktorom sa nachádzate. Dáždnik máte vždy, ale uplatníte ho, len keď prší.
Čo je prostredie pre bunky? Sú to chemické látky, ktoré prichádzajú do kontaktu s ich povrchom. Vieme ich zloženie nejako ovplyvniť? Asi vám hneď napadne životospráva. Je dobrý nápad nevystavovať svoje bunky jedom. Je dobrý nápad žiť na čerstvom vzduchu a jesť zdravé potraviny. Ale ukazuje sa, že je tu ešte jeden faktor, ktorý je nemenej dôležitý. Sú to pocity.
Pocity ako chemické látky
Dnes už možno s dosť veľkou istotou povedať, že každý konkrétny pocit je istá konkrétna zmes chemických látok. Iné chemické zloženie má smútok, iné zloženie má túžba, iné nádej a tak ďalej. Chemické látky, ktoré krv spolu s kyslíkom privedie ku každej jednej bunke, sú prostriedkom, ako môže mozog alebo srdce informovať všetky bunky o tom, čo sa deje.
Áno, je to presne tak, ako by ste to očakávali: pozitívne pocity znamenajú zdravie a negatívne pocity znamenajú chorobu. V skutočnosti je to o čosi zložitejšie, napríklad vôbec nie je jednoduché definovať, čo je choroba, ale zhruba si to možno laicky formulovať takto: Majte dobrú náladu a buďte šťastní a veľmi si tým zvýšite šancu na zdravie.
Mnohí ľudia to robia naopak. Povedia vám: „Aký mám dôvod byť šťastný, keď som chorý? Najprv mi daj dôvod a potom budem šťastný.“ Nuž, dôvod je ten, že šťastie je liekom. Zdravotný stav je dôsledkom toho, že ste šťastní a spokojní, a nie naopak. U mnohých ľudí je, žiaľ, túžba po kritizovaní Stvoriteľa taká silná, že sú kvôli tomu ochotní aj byť chorí.
S tými radami pre chorých je to vôbec problém. Povie chorý zdravému: „Čože ty už vieš o mojej chorobe, veď ti jakživ nič nebolo!“ A na to povie zdravý chorému: „Jediné, čo potrebuješ o svojej chorobe vedieť, je, ako ju nemať. A to sa mne darí lepšie ako tebe.“ Možno mal ten zdravý jednoducho šťastie. A možno naozaj robí niečo lepšie, než ten chorý. Dobrý nápad je sústrediť pozornosť na tú druhú alternatívu, pretože dáva chorému šancu niečo sa naučiť, a možno si aj skutočne pomôcť.
Na čítanie
Napriek tomu, že niektoré tituly znejú trochu bombasticky (dozaista z marketingových dôvodov), sú obaja uvedení autori uznávaní seriózni vedci, s mnohými rokmi praxe. Bruce Lipton je bunkový biológ a Joe Dispenza je biochemik, neurológ a lekár.
Dispenza, J.: You are the Placebo: Making Your Mind Matter. (Vy ste placébo. Ako dosiahnuť, aby záležalo na vašej mysli.). V češtine (Vy jste placébo. Na stavu mysli záleží.):
http://www.pantarhei.sk/knihy/zdravie-zivotny-styl/alternativna-medicina-ostatne/vy-jste-placebo-na-stavu-mysli-zalezi.html
Lipton, B.H.: The Biology of Belief. (Biológia presvedčenia.). V slovenčine:
http://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/prirodne-vedy/biologia-fauna-a-flora/biologia-presvedcenia.html
V češtine je k dispozícii 2. prepracované a rozšírené vydanie: (Biologie víry)
http://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/motivacna-literatura/duchovny-rozvoj/biologie-viry-2-aktualizovane-a-rozsirene-vydani.html
Lipton, B.H.: Being Sick is a Hoax! The Biology of Belief by Bruce Lipton. Being Healthy is A Mindset!! (Choroba je podvod! Bruce Lipton prednáša o biológii presvedčenia. Zdravie je stav mysle!) Prednáška na YouTube (zrozumiteľná angličtina)
https://youtu.be/7wlaViS9EsQ
