Korektný spôsob riešenia vedeckých sporov je experiment. Ak niekto príde z hypotézou, že mesiac je obrovský bochník plesnivého syra, tak si tú hypotézu overíme tak, že na ten mesiac zájdeme a skúsime z neho kúsok zjesť.
V prípade sporu geocentrizmus verzus heliocentrizmus nielenže nevieme takýto experiment urobiť, my si ani nevieme predstaviť, ako by mal vyzerať. My dokonca ani nevieme povedať, čo to presne sú, tie všakové centrizmy.
Čo sa točí okolo čoho? Keď Jano s Ančou tancujú valčík, kto sa toči okolo koho? Každý je zároveň obiehajúci i obiehaný. Anči sa zdá, že ona stojí a Jano obieha. Janovi sa zdá, že on stojí a Anča obieha.
Dokonca aj keby bol Jano tlstý a lenivý, takže by sa len točil na mieste a obiehala by len Anča, zakiaľ by si dívali jeden druhému do očí, neprišli by na to. Zbadali by to až potom, keby vyhodnotili pozíciu Jana voči tanečnej sále. Ale vo vesmíre niet takejto tanečnej sály. Je tam len pár miliónov hviezd, vrtko tancujúcich v prázdnom priestore.
*****
Spor geocentrizmus verzus heliocentrizmus skončil trápne. Skončil konštatovaním, že tá otázka nemá zmysel.
Je to otázka výberu stredu súradnicovej sústavy. V prírode neexistuje nič, podľa čoho by sa dalo stanoviť, že by jeden bod mal lepšie predpoklady stať sa stredom súradnicovej sústavy než iný bod. Súradnicová sústava objektívne neexistuje. Je to len myšlienková konštrukcia, pomôcka pri myslení, počítaní a komunikácii. Stred súradnicovej sústavy si vyberie človek podľa toho, ako sa mu to práve najlepšie hodí, aby sa mu dobre počítalo.
Predstavte si, že by ste mali s kolegom za úlohu zistiť, ktorý z dvoch chodníkov v záhrade je dlhší. A skôr, než by ste pustili do práce, by ste sa strašne pohádali o to, či budete merať dĺžku chodníka z konca A po koniec B alebo z konca B po koniec A. A ešte by ste sa mohli pohádať o to, či budete merať v centimetroch alebo cóloch.
Samozrejme, je to úplne jalový spor. Je úplne jedno, z ktorého konca a v akých jednotkách meriate, vždy dokážete správne určiť, ktorý chodník je dlhší. A presne takýmto jalovým sporom je spor geocentrizmus verzus heliocentrizmus.
*****
V skutočnosti takmer všetci uvažujeme geocentricky. Kráľom geocentrizmu je systém GPS. Tie číselká, ktoré napíšete spolužiakom do pozvánky na maturitné stretnutie, aby našli tú správnu krčmu, sa volajú súradnice. Sú to súradnice v súradnicovom systéme ktorý je geocentrický. Jeho stred je kdesi v mori pri západnom pobreží Afriky – bod s nulovou zemepisnou šírkou a nulovou zemepisnou dĺžkou.
Ak by ste chceli použiť heliocentrický systém, čiže súradnicovú sústavu so stredom v slnku, asi by ste sa obaja dosť zapotili – predovšetkým preto, lebo poloha krčmy voči slnku sa každou sekundou mení.
Pri takmer všetkých fyzikálnych úlohách, s ktorými sa človek v bežnom živote stretne, je oveľa výhodnejšie používať geocentrický systém. Predstavte si, že by ste v správe zo služobnej cesty opísali svoju trasu heliocentricky. Potom by ste nesmeli zabudnúť uviesť, že kým ste spali v útulnom hotelíku, v skutočnosti ste bežali 6 hodín po dráhe, ktorá mala tvar štvrťkruhu s priemerom asi 4000 km. A to hovoríte len o dennej rotácii Zeme. K tomu ešte treba pripočítať ročný pohyb Zeme okolo Slnka po eliptickej dráhe....
Dokonca aj vzájomnú polohu Slnka a Zeme je väčšinou vhodnejšie opísať geocentricky. Ak si chcete postaviť slnečné hodiny (alebo šopu v záhrade a počítate, koľko hodín denne vám bude hádzať tieň na kaleráb), budete uvažovať doslova o dráhe, po ktorej sa pohybuje Slnko po oblohe, presne tak isto, ako to robili tí starí stredovekí zadubenci. A urobíte rovnako dobré hodiny, ako ich robili aj oni.
Hlavne, že sme sa nezabudli pohádať.
