Tetka Klára z Hornej Dolnej začala predávať zázračný čaj, o ktorom tvrdila, že občas dokáže vyliečiť rakovinu. Keď sa o tom dozvedel obvodný lekár doktor Proktor, dobreže ho neporazilo. Na rozdiel od prostých dedinčanov vedel veľmi dobre, akým zložitým testovacím a schvaľovacím procesom musí prejsť nový liek, kým sa smie začať ponúkať ľuďom. Predovšetkým treba vedecky dokázať, že neškodí a že je skutočne účinný.
Aby sme si to zjednodušili, predpokladajme, že čaj tety Kláry neškodí. Teta Klára dobromyseľne poskytla recept doktorovi Proktorovi, ten sa na celú sobotu zavŕtal do kníh, ale nepodarilo sa mu odhaliť, že by ktorákoľvek zo zložiek v čaji mohla nejako vážnejšie škodiť. Zostáva teda druhý problém, či je totiž čaj vôbec účinný. Ak by bol neúčinný, potom by to znamenalo, že tetka Klára podvodne ťahá z ľudí peniaze za niečo, čo nefunguje. Oveľa horšie by však bolo, že pacienti, v nádeji, že ich vylieči Klárin čaj, by mohli zanedbať liečbu účinnejšími metódami.
Pokiaľ doktor Proktor odmietne predpisovať čaj tetky Kláry svojim pacientom, je to úplne v poriadku. V žiadnom prípade tu nechceme napadať osvedčenú lekársku prax. Prísne predpisy okolo nových liekov majú svoje opodstatnenie. Pokiaľ by ale doktor Proktor v rozhorčení nazval tetku Kláru šarlatánkou, mohol by sa dopustiť vážneho logického omylu. Ľahko by sa mohlo stať, že by sa sám stal šarlatánom.
*****
Keď sa vynorí nejaké tvrdenie (v našom prípade tvrdenie, že čaj tetky Kláry občas dokáže vyliečiť rakovinu), náš postoj k nemu môže byť trojaký:
1. Vieme, že tvrdenie je pravdivé
2. Nevieme, či je tvrdenie pravdivé alebo nie
3. Vieme, že tvrdenie je nepravdivé
Prakticky vždy začíname v prostrednej skupine, ktorá je ďaleko najväčšia. Okrem pár vecí z našej bezprostrednej blízkosti tam patria prakticky všetky tvrdenia, ktoré sme kedy počuli.
Ak chce tetka Klára, aby sme presunuli jej tvrdenie o čaji z druhej skupiny do prvej, čiže aby sme ho začali považovať za pravdivé, musí predložiť dôkazy o tom, že jej tvrdenie je pravdivé. Ten, kto presunie výrok z kategórie „neviem“ do kategórie „pravdivý“ bez dôkazov, je šarlatán. Nazvime ho šarlatán prvého druhu.
Ale pozor! Rovnaká poučka platí aj na druhej strane. Ak chce doktor Proktor, aby sme presunuli tvrdenie tetka Kláry z druhej skupiny do tretej, čiže aby sme ho začali považovať za nepravdivé, musí aj on predložiť dôkazy – dôkazy o tom, že jej tvrdenie je nepravdivé. Ten, kto presunie výrok z kategórie „neviem“ do kategórie „nepravdivý“ bez dôkazov, je rovnako šarlatán. Nazvime ho šarlatán druhého druhu.
Pozrime sa na to, ako by mohli také dôkazy vyzerať.
Ak chce tetka Klára dokázať svoje tvrdenie, že jej čaj občas pomôže pri liečbe rakoviny, musí v podstate urobiť to, čo robia všetky farmaceutické firmy. Existujú presne predpísané postupy, ako možno dokázať, že liek pomôže dosť často na to, aby malo v istých situáciách zmysel predpisovať ho. Taký postup je zdĺhavý a drahý, takže tetku Kláru by dosť otrávilo, keby ním mala prejsť, ale dá sa to. Je to postup, ktorým prešli všetky lieky, ktoré nájdete v lekárni.
Ako by ale mal postupovať doktor Proktor, ak by chcel rovnako presvedčivo dokázať, že čaj tetky Kláry účinný nie je? Musel by rovnako vedecky a presvedčivo dokázať opak jej výroku. Čo je opakom výroku, že čaj občas pomôže? Výrok, že čaj nepomôže nikdy. Doktor Proktor by musel dokázať, že čaj tetky Kláry nikdy nikomu v nijakej situácii nepomôže, a to ani teraz, ani v budúcnosti (o ktorej ani netušíme, aká bude).
Viete si vôbec predstaviť, čo by mal doktor Proktor urobiť, aby toto všetko naozaj vedecky dokázal? A pri tom, ak by postupoval unáhlene, mohol by spôsobiť veľké škody. Ak by ten čaj dokázal vyliečiť z rakoviny čo len jediného človeka, ale doktor Proktor by toho človeka presvedčil, aby po tom čaji nesiahal, tak by mal na svedomí smrť toho človeka.
*****
Nie všetky situácie sú takéto vyhranené. Stačilo by, aby sa tetka Klára vyjadrila trochu inak (napríklad by tvrdila, že sa vylieči polovica pacientov) a úloha doktora Proktora by bola oveľa ľahšia. Vo všeobecnosti ale platí, že existuje pomerne veľa tvrdení, ktoré možno na prvý pohľad vyzerajú veľmi podozrivo a šarlatánsky, no podať skutočný vedecký dôkaz ich nepravdivosti je prakticky nemožné. Ak by doktor Proktor upadol do pokušenia vyhlásiť tetku Kláru za šarlatánku bez toho, aby mal takýto dôkaz, potom by sa sám stal šarlatánom.
V Česku existuje združenie Sisyfos, ktoré udeľuje anticenu Bludný balvan za šírenie šarlatánskych myšlienok. Jeho členmi sú slovutní vedci, takže si nedovolím tvrdiť, že by sa dopúšťali šarlatánstva druhého druhu. Keď si ale pozriete zoznam tých, ktorí túto cenu dostali (v ktorom nechýba napríklad ani svetoznámy psychológ Stanislav Grof), a budete mať pocit, že sa vám na tom niečo nevidí, tak si spomeňte na to, ako tetka Klára a doktor Proktor vedu robili.
