Ak sa pokúsite napísať na Internet nejakú hlbšiu myšlienku, takmer vždy sa nájde niekto, kto ju neprijme a vyjadrí svoj nesúhlas. To je v poriadku, Internet je napokon na to, aby ľudia o veciach diskutovali. Znepokojujúce to začne byť vo chvíli, keď zistíte, že ani dlhá diskusia nevedie ku zblíženiu názorov. Ešte horšie to je, keď dôjde k takýmto rozporom s niekým, koho ste považovali za kamaráta a mali ste pocit, že si s ním rozumiete. Vtedy môžete dospieť až do štádia, že sa vám zdá, že ste si zle vybrali kamaráta a asi ho budete musieť vymeniť. Ako môže byť taký tupý, že nechápe čosi, čo je vám celkom jasné a čo ste mu v diskusii asi šesťkrát podrobne vysvetlili?
Zložitý svet
Prečo dochádza k takýmto javom? Je to spôsobené tým, že svet je oveľa zložitejší, než si myslíme a náš jazyk je oveľa nedokonalejší, než si myslíme.
Túto situáciu dobre ilustruje bájka o slepcoch a slonovi.
Skupinka slepcov kráčala po lúke a odrazu stretli slona. Obkolesili ho a začali ho ohmatávať. Každý ohmatával tú časť, na ktorú náhodne natrafil. Potom sa snažili dať dohromady svoje vedomosti o slonovi.
„Je to mávajúca plachta,“ povedal ten, čo natrafil na uší.
„Je to hrubá hadica,“ povedal ten, čo natrafil na chobot.
„Je to stĺp,“ povedal ten, čo natrafil na nohu.
„Je to had,“ povedal ten, čo natrafil na chvost.
„Je to strašná zbraň,“ povedal ten, čo natrafil na kel.
Strašne sa pohádali a dodnes nikto z nich nevie, čo to vlastne stretli.
Ten slon, to je reálny svet. Tí slepci sme my.
Stavebné výkresy
Túto tému možno ilustrovať aj modernejším spôsobom.
Predstavte si architekta, ktorého požiadali, aby naprojektoval dom. Výsledkom jeho práce bude asi dvadsať výkresov. Každý ten výkres bude pravdivým zobrazením toho domu, no pritom sa jednotlivé výkresy môžu od seba značne líšiť. Výkres kanalizačných výkopov sa bude dosť líšiť od detailu pripevnenia lustra. Ten dom bude v skutočnosti všetkými tými zdanlivo spornými výkresmi odrazu, a zároveň bude čímsi oveľa väčším.
Ak by ste si zavolali dvadsiatich ľudí, každému by ste dali do ruky jeden výkres a potom by ste ich požiadali, aby si v diskusii vytvorili spoločnú predstavu o tom, ako ten dom vyzerá, boli by v podobnej situácii ako tí slepci. Ak to nie sú odborníci, ktorí ovládajú metódu čítania výkresov, pravdepodobne sa nikdy nedohodnú.
Problém je v tom, že sa pokúšame dvojrozmernými obrazmi opísať trojrozmerný objekt. Na to nestačí vyznať sa v dvojrozmernom svete. Chce to určitú invenčnosť a fantáziu, aby ste si dokázali pospájať dvojrozmerné obrazy do trojrozmerného objektu.
Fyzika hovorí, že sme slepí
Prečo hovoríme, že sme slepí? Prečo by sme mali inteligentných, vzdelaných a zdravých ľudí považovať za slepých?
Nuž, veľa argumentov pre toto tvrdenie nám dávajú najnovšie objavy fyziky. Nie je to tak dávno, čo sme sa dozvedeli, že existuje temná hmota a temná energia. Dovedna je jej okolo 96% všetkej hmoty a energie vo vesmíre. To znamená, že všetko, čo sme si mysleli, že o vesmíre vieme, vieme v skutočnosti len o štyroch percentách vesmíru! O temnej hmote a temnej energii vieme akurát toľko, že existuje.
Vieme si predstaviť tri rozmery a pri troche snahy aj štvrtý, totiž čas. Matematické modely, ktoré ako-tak uspokojivo dokážu opísať tento svet, však počítajú až s jedenástimi rozmermi. Tie ďalšie rozmery sú našej priamej skúsenosti priamo nedostupné, čo však neznamená, že neexistujú. Jednoducho len nemáme senzory na ich vnímanie.
Naozaj niet jediného dôvodu myslieť si, že sme schopní vnímať celý existujúci svet.
Biológia hovorí, že sme slepí
Ak by hluchý človek býval po celý život medzi hluchými, a v živote by nestretol nikoho, kto počuje, vedel by, že mu jeden zmysel chýba? Nemal by sa to ako dozvedieť. Ani on sám, ani nikto v jeho okolí by nemal ani poňatia, že existuje svet zvukov. Myslel by si, že je normálne mať štyri zmysly.
Odkiaľ ale my vieme, že je normálne mať päť zmyslov? Možno, že ich na úplné vnímanie sveta treba osem.
Aj s piatimi zmyslami máme problémy. Náš mozog dokáže spracovať len malý zlomok informácií, ktoré dostáva od zmyslov. Preto používame filtre. Oko napríklad dokáže vnímať oveľa viac obrazových informácií, než koľko ich dokáže zrakový nerv preniesť do mozgu. Preto už samotné oko musí rozhodnúť o tom, ktorá informácia je dôležitá.
Filtre sú softvérovo nastaviteľné. Nastavujeme si ich podľa skúseností, výchovy a pravdepodobne podľa množstva ďalších faktorov, o ktorých vieme len málo.
Náš pes sedel za zavretým oknom a díval sa von. Odrazu sa strašne rozštekal. Prišiel som k nemu a díval som sa, na čo šteká. Trvalo tri minúty, kým som uvidel, že v susedovej záhrade je mačka. Plné tri minúty som žil vo svete, v ktorom bolo o jednu mačku menej než vo svete môjho psa.
Mačka bola dosť ďaleko. Cez zavreté okno ju pes sotva mohol zaňuchať, a sotva ju mohol počuť. A zrak vraj pes nemá lepší než človek. A predsa ju uvidel oveľa rýchlejšie ako ja. Mali sme inak nastavené filtre. Pre neho bola dôležitá, pre mňa nie.
Vidiaci ľudia sa vraj nedokážu naučiť čítať Braillovo slepecké písmo. Chce to veľa cvičiť a oni jednoducho nie sú dostatočne motivovaní. Ich filter im slepecké písmo zo života vylúčil. Ak niekto z nich v budúcnosti oslepne, tak si nastaví filter inak.
Niekto sa nikdy nenaučí korčuľovať, iný sa nenaučí štrikovať, a zasa niekto iný sa nikdy nenaučí riešiť kvadratické rovnice. Ani sa o nebudú pokúšať. Každý z nás máme takéto oblasti, do ktorých sa nehrnieme. Každý z nás máme svety, v ktorých sme dokonale slepí.
Čo sa s tým dá urobiť
V prvom rade je dobré prestať si myslieť, že sa ten druhý zbláznil, alebo nám to robí naschvál. Musíme sa zmieriť s tým, že to, ako ľudia vnímajú svet, sa principiálne môže veľmi líšiť a nič sa s tým nedá urobiť.
Po druhé, môžeme sa pokúsiť v láske a trpezlivej spolupráci svoje pohľady poskladať. Potom môžeme dospieť k tomu, že za nerovnakými dvojrozmernými obrazmi začneme vidieť čosi trojrozmerné, čiže čosi kvalitatívne úplne nové. Podobne to robia tí, čo vedia čítať stavebné výkresy. Podobne to robí náš mozog, ktorý si vytvorí trojrozmerný obraz z dvoch nerovnakých signálov pochádzajúcich z dvoch očí.
Treba však mať na mysli, že samotný jazyk je nástroj, ktorý môžeme vnímať značne odlišne. Niečo napíšete, pripadá vám to dokonale zrozumiteľné a logické, ale ten druhý číta čosi iné. Chce to veľa lásky a trpezlivosti, aby sme sa dohodli.
Možný je však aj iný prístup. Nemusíte za každú cenu vyriešiť všetky rozdiely v názoroch a pohľadoch. Riaďte sa srdcom a majte sa radi. Život je viac než názory.
