Celý svoj doterajší profesijný život som prežil v rôznych najskôr štátnych, potom aj v súkromných kultúrnych inštitúciách. Napokon som zakotvil z „nutnosti" ako SZČO - živnostník vo svojej vlastnej umeleckej agentúre lebo žiaľ, po 50-tke (a to mi dúfam dajú mnohí za pravdu) už vo väčšine prípadov o človeka, hoci s praxou na Slovensku nie je záujem, pokiaľ nemá také známosti, ktoré by ocenili vaše schopnosti, či odporučili vás niekomu, kto by vás zamestnal.
Ale poďme konečne k samotnému meritu veci. Už roky pracujeme s internetom, máme súkromné i firemné E-mailové adresy, no nie vždy nám tento zrýchlený spôsob komunikácie pomáha. Posielate ponuky na spoluprácu, reagujete na inzerciu alebo dokonca odpovedáte na požiadavku, ak má niekto záujem o váš produkt (v mojom prípade o vypracovanie kalkulácie na realizáciu konkrétneho kultúrneho podujatia) a po odoslaní sa vám už nikto viac neozve. Telefonujete firme, s ktorou ste takto vstúpili do komunikácie, a ak sa vám vôbec podarí skontaktovať sa s človekom - zamestnancom ( a to môžete niekedy márne skúšať šťastie aj niekoľkokrát za deň a aj viac dní po sebe), ktorý je uvedený ako zodpovedná osoba, tak s vami jedná štýlom „čo odo mňa chcete". Chcete od neho doplňujúce info k tomu aby ste mohli seriózne riešiť ich požiadavku, no nedopracujete sa k tomu ani po 4 E-mailoch a 3 telefonátoch. Napokon sa ale dopracujete k urazenej odpovedi „mám aj inú prácu ako odpovedať na E-maily". A zrazu nechápete, o čom to celé je? A vzdáte to.
Ak sa rozhodnete reagovať na pracovné ponuky, pošlete životopis, tak nedostanete žiadnu odpoveď, ani stručnou jednou vetou „nemáme záujem". A znovu si kladiete otázku, o čom to tu celé je???
Kam sme sa to dopracovali??? To tu už nie je žiadna „štábna kultúra" (pravda mladým toto slovné spojenie už asi nič nehovorí).
A ešte jedna otázka: načo sú niektorým ľuďom mobilné telefóny, ktorých čísla si uvádzajú na webových stránkach či vizitkách, keď sa na tie čísla nikdy nedovoláte???
Často sa stretávam s vyhláseniami mladých, že za menej ako 1000 € sa im neoplatí ani vstať z postele.
Možno je to celé aj o tom, že ak je niekto zamestnaný a nebodaj má menej, než na koľko cení svoju prácu, tak jednoducho pracuje iba do výšky svojho platu. A tak odpisuje iba na niektoré E-maily a dvíha telefón iba ak je mu uvedené číslo známe.
Nechápem, prečo mňa potom otravujú stále s ponukami životného poistenia či zhodnocovaním financií.
Takže, toto je podľa mňa ten „novodobý folklór" a som zvedavý do kedy alebo či už natrvalo???
Prepáčte, ak som vás obral o čas čítaním týchto mojich, skoro „hamletovských otázok".
Pozdravujem všetkých „zamestnancov", hlavne tých skutočne pracujúcich.
Marián Vojtek
