Veľa ľudí zanedbáva preventívne prehliadky u doktorov. V našich zemepisných šírkach je bežné povedať si, že ak ma nič nebolí, nič mi nie je. No myelodysplastický syndróm (MDS) sa vo väčšine prípadov diagnostikuje práve pri bežnom vyšetrení krvého obrazu. Čo to teda vlastne je?
Spomeniem päť vecí, ktoré o ňom asi neviete.
1. Ide o poruchu krvotvorby, ktorá vzniká poškodením kmeňovej krvotvornej bunky. Ak sme zdraví, naša kostná dreň produkuje nezrelé krvinky – kmeňové bunky, ktoré sa však premieňajú na zrelé a plne funkčné červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. U chorých s myelodysplastickým syndrómom tieto kmeňové bunky nedozrievajú a zhromažďujú sa v kostnej dreni. Hovoríme, že odumierajú. V krvnom obehu sa preto nachádza málo zrelých a funkčných krvných buniek.
2. Prejavmi ochorenia myelodysplastického syndrómu môže byť únava alebo bledosť, no väčšinou prebieha bezpríznakovo.
3. Incidencia tohto ochorenia ročne je 4,3-1,8 na 100 000 obyvateľov v USA a v Európe a priemerný vek v čase určenia diagnózy je 60-70 rokov.
4. Zhruba u 10 až 15 percent pacientov sa myelodysplastický syndróm rozvinie do akútnej leukémie.
5. Transplantácia krvotvorných buniek v súčasnosti predstavuje jedinú možnosť na vyliečenie pre pacientov s MDS. Bohužiaľ, táto choroba postihuje starších pacientov, ktorí môžu mať aj iné ochorenia. Preto sa táto možnosť liečby nedá použiť pre všetkých. Pre pacientov, ktorí nemôžu byť liečení transplantáciou, sa musia použiť iné metódy. Na liečbu vysoko rizikových pacientov sa odporúča cytotoxická chemoterapia, transplantácia kostnej drene a experimentálna liečba v klinických štúdiách. Telo s MDS však často na chemoterapiu nereaguje a je rezistentné. Zlyhanie liečby môže byť spôsobené vývojom fenotypu multirezistencie – bunky sú rezistentné voči viacerým liečivám. Ako bunky reagujú, si môžete pozrieť v nasledovnom videu:
Týmto článkom som vás nechcel vydesiť. Chcem len povedať, že je dôležité vytvoriť si návyk pravidelných preventívnych kontrol. Kým sme mladí, naše šance na ochorenie sú menšie. Avšak ani sa nenazdáme a začneme patriť do rizikovej skupiny. Pri podceňovaní lekárskych návštev sa bezpríznakové choroby jednoducho neodchytia. Navyše, napadlo vás, kedy boli naposledy na vyšetrení vaši rodičia?
