Ako ľahko sa človek zmení
Čarodejnica Oxana švihla čarovným prútikom a vtedy sa na priestore pred ňou zjavil prekrásny hrad. Okolo hradu sa vynímala blankytná, neustále tečúca rieka, v ktorej plávalo tisíce rôznych rýb. Na vyvýšenom obrovitánskom kameni kvákala žaba a lákala k sebe komáre. Hrad bol obkolesený hlbokým lesom. V lese rástli prekrásne stromy, kvety, lietali nádherné motýle, čvirikali vtáky a občas pri splne mesiaca bola počuť zavýjať vlka. Na konci lesa sa tiahla už len pustatina, nič viac tam už nebolo, iba jeden vyschnutý strom. „Tak toto kráľovstvo sa mi páči,“ zvýskla Oxana. „Ešte musím dotiahnuť nejaké maličkosti“.
Ako to už v rozprávkach býva, na hrade býval tato kráľ a kráľovná mama, ktorí mali jedinú nepodarenú zlú princeznú Amálka. Neustále sa fintila, napchávala koláčikmi a vôbec nikoho nepočúvala. Nechcela sa vzdelávať, učiť sa jazdiť na koni a robila stále neporiadok. „Tak už mám toho dosť“ zvolal v jednej chvíli tato kráľ. Razom si sadol za písací stôl, niečo načmáral na kus papiera, list zapečatil, uložil ho do truhlice so zlatkami, priložil aj zlatý prsteň, zrkadlo a píšťalu. „Tak tu máš výbavu. Pôjdeš bývať do nedobytnej veže. Tam môžeš o sebe premýšľať. Keď už budeš skromné dievča prečítaj si list, uložený v truhlici so zlatkami a urob to, čo je tam napísané.“ Nezabudol jej dať do ruky metlu. „A trochu tam poupratuj“ dokončil karhanie tato kráľ. Hradná stráž schmatla princeznú Amálku pod pazuchy a už ju aj vliekli schodmi k nedobytnej veži.
Strážnik odomkol ťažké dvere a poprial jej pekné bývanie: „Tak Amálka, pekne si tu nažívaj. No najskôr by si mala pochytať myši, aby ťa v noci nezjedli.“ zachechtal sa strážnik. Úbohá Amalka mala čo robiť, aby ju hneď neporazilo. Jačala, škriekali búchala na dvere, no nikto si ju už nevšímal. „Čo ja si teraz úbohá počnem,“ lamentuje Amálka. Rozhliadla sa po komnate. Naozaj bol tam veľký neporiadok. Za stáročia tu nazvláčali kadejaké rárohy. Keďže tu mala dlhšiu dobu zotrvať, pomyslela si, že by bolo dobre trochu sa rozhliadnuť a niekde sa zložiť. Vyzliekla vrchný plášť. Z truhlice vytiahla zrkadlo s zadívala sa na seba. Oči mala červené a opuchnuté od plaču. Zrkadlo bolo trochu zaprášené tak ho očistila sukňou. Ešte raz sa na seba zadívala: „Vitaj Amalka,“ prihovoril sa jej has v zrkadle, som tvoja dobrá víla a budem ti pomáhať, ak chceš. „Jasné že chcem, veď vidíš kde ma zavreli, som hladná a smädná a poriadne špinavá,“ zaprosíkala Amálka. „Tak v poriadku, ale nebude to jednoduché. Budeš ma musieť poslúchať a robiť čo ti poviem. Najskôr uprac komnatu a trochu o sebe popremýšľaj, “ dodala víla. „Tak dobre,“ smutne ukončila rozhovor Amálka. Obraz v zrkadle zmizol a Amálka sa pustila do práce. Najskôr povymetala pavučiny, z malého okienka vyprášila deky a pokrovec, poutierala prach na stole a posteli. Myši, ktoré sa jej motali pod nohami vyhnala preč. Slnko už zapadalo za obzor, keď bola s prácou hotová. Celá zmorená sa zložila na posteľ a okamžite zaspala.
V kráľovstve sa ihneď rozchýrili chýry kde zavreli vrtošivú princeznú a ako jej možno pomôcť. Dni ubiehali, po krajine sa premávali princovia, ktorí sa pokúšali márne princeznú zachrániť. a Amálka si na naďalej v nedobytnej veži celkom spokojne žila. Z času na čas, keď potrebovala poradiť, sa pozrela do zrkadla a dobrá víla jej povedala ako ďalej.
V chalupe pod hradom žili sluhovia, ktorí sa starali o celé kráľovstvo. Strihali ruže, kosili trávu, chytali ryby a lesnú zver. Mali na starosti všetko, čo bolo potrebné k životu na hrade. Medzi služobníctvom sa takisto rozchýrilo kde zavreli zlú princeznú.
„Tak toto ja ďalej počúvať nemienim,“ povedal si raz Janko, syn kováča a vybral sa za jasnovidkou Dorotou pre radu. Predieral sa cez zasnežený les, zdolával priekopy, údolia a kopce až zastal pred jaskyňou, kde bývala. „Dorota, ukáž sa mi, potrebujem od teba radu,“ zavolaj do jaskyne Janko. Dorota prifrnkla na metle a takto sa mu pozdravila: „Vitaj Janko, už dávno si tu mal byť. Zlá princezná Amálka je vlastne dobrá princezná. Lenže čarodejnica Oxana jej do vienka podarovala len zlé vlastnosti, ktoré môže zrušiť len čistá láska. a ty Janko to dokážeš, Určite sa ti Amálka zapáči a získaš si jej srdiečko. Len si na spiatočnej ceste daj pozor na lietajúceho draka, ten by ti mohol spraviť veľmi zle. Keď na teba začne chrliť plamene, jednoducho ho oblej týmto čarovným nápojom. A maj oči na stopke, lebo ťa budú chcieť ozbíjať zbojníci, aj keď ty si vlastne chudobný. „ Čarodejnica Jankovi do dlane vtisla fľašku s čarovným nápojom a na metle odletela do jaskyne.
Princezná Amalka si časom povedala, že obdobie žitia v nedobytnej veži by sa už konečne mohlo skončiť, zobrala zrkadlo, pretrela ho sukňou a pokojne zvolala na dobrú vílu: „Dobrá vila, myslím že čas, za ktorý som sa mala zlepšiť pominul, chcem sa vrátiť na hrad,“ Víla sa v momente ukázala a riekla: „ Dobre Amálka, prečítaj list, ktorý si dal tato kráľ. Tvoj snúbenec je už na ceste za tebou. Amálka otvorila truhlicu so zlatkami, vybrala list sa čítala: „Milá Amálka, keď nastane tvoj čas, zober truhlicu a vráť sa na hrad. Píšťalu, ktorá je v truhlici, použiješ na tvojej svatbe, keby ťa chcel uniesť obor.
A Janko mal veru cestu na hrad strastiplnú. Draka chrliaceho plamene oblial čarovným nápojom, ten sa ihneď zmenil na šípový ker, napadli ho zbojníci, ale veru sa tých nezľakol, ľahko ich premohol, v lese sa predieral sa kadejakým labyrintom, musel sa vyhnúť rytierskemu súboju až nakoniec zaklopal na hradnú bránu: „ Hej som späť na hrade, idem si pre princeznú Amálka.
Na nádvorí bol už pripravený krásny kočiar, v ňom sedela v svadobných šatách víla Amálka, vedľa bola položená kolíska. Pri kočiari stál tato kráľ a kráľovná mama a takto privítali Janka: Vitaj Janko, už ťa očakávame. Pripravili sme svadobný obrad s bohatou hostinou. Výbavu ma Amálka v truhlici so zlatkami a aj s prsteňom, ktorý jej navlečieš na prst, ak budeš chcieť. Pridali sme vám aj kolísku, určite sa vám do budúcna zíde. A tu máte aj lietajúci koberec, keby vás to na hrade už nebavilo, môžete si zaletieť kam sa vám zachce.“ ukončil slávnostnú reč tato kráľ . Sluhovia priniesli hrniec s nápojom. Všetci si pripili na mladomanželský pár a veštci boli šťastný. Svadba trvala tri dni. A všetci žili šťastne, pokiaľ neodleteli na dovolenku.:-)))
mpš
