Nuž, je to tak. Na Vianoce sa predsa teší každý. Stretne sa rodina, porozdávajú sa darčeky a hlavne sa všetci dopopuku najeme. Potom rátame nabrané kilá a plačeme nad váhou. Ale tešíme sa na ne všetci. Lenže akosi sme už zabudli, o čom Vianoce sú.
Každému pri slove Vianoce napadne, že sú to sviatky pokoja a rodinnej pohody. Lenže skúste teraz ísť niekam von. Lebo neviem ako vám, ale mne to ako pokoj nepríde. Všade samý zhon, ľudia sa ponáhľajú kúpiť darčeky, doma sa vypekajú koláče. Jednoducho človek nevie ani kde mu hlava stojí.
Chcete ísť niekam do obchodu? Ani radšej nechoďte, lebo taký nápad má asi väčšina Slovákov. Verte mi, dnes som bola v jednom nemenovanom nákupnom centre a dostať sa tam aj odtiaľ bolo umenie. A vnútri? Všade samí ľudia, čo niečo zháňali. Vnútri síce bola vianočná atmosféra, ale to len vďaka výzdobe. Keby ste si ju odmysleli, tak to tam vyzeralo ako pred koncom sveta. Od kedy sú pre nás Vianoce práve o tomto? Veď predsa nejde o to, aký drahý darček dáte alebo koľko veľa. Vianoce sú podľa mňa práve o tej atmosfére. Pocit, ktorý máte, keď môžete niekoho obdarovať, vidieť radosť v jeho očiach. Veď stačí aj maličkosť.
Možno si teraz niektorí pomyslíte: Keď tu o takomto píše, tá isto nemá núdzu o darčeky. Ale poviem vám jedno. Darčeky, z ktorých sa asi najviac teším sú také jednoduché. Lebo viem, že ten človek čo mi ich dal, dal mi ich s láskou. Nemal na nič väčšie, ale chcel, aby som bola šťastná. A už len to vo mne vyvolá ten pocit radosti. Darček, ktorý si budem asi nadosmrti pamätať bolo pero zabalené asi v troch metroch pukavej fólie a netešila som sa ani tak z toho pera, ako z fólie. Obyčajnej fólie :)
U nás doma tiež vládne zhon. „Ponáhľaj sa domov, lebo treba riadiť, starkej pomôcť piecť!“ Všade sa ponáhľať. A to pečenie? Na čo musíme mať cez Vianoce dvadsať druhov koláčov? Veď aj tak všetci nadávajú, že sa prejedia sladkého až im bude zle. Už teraz máme upečené medovníky, ale nemôžeme sa ich ani dotknúť, lebo tie sú na Vianoce. Prídu návštevy, tak tie treba poponúkať, lenže všetci máme toľko koláčov a keď niekto príde, už je prejedený z domu. Po Vianociach ženy plačú nad tým, prečo toho toľko napiekli, keď to nikto nechce a že na budúci rok už toľko piecť nebudú. Ale no tak, všetci vieme, že to bude zase rovnaké.
Na záver by som len chcela pripomenúť, aby sme nezabúdali na pravú hodnotu Vianoc a nenahrádzali ju peniazmi. Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako žijeme a spomaliť. Pomyslieť aj na druhých, ktorí nemajú toľko šťastia a darovať niečo aj im. A hlavne užime si tú vianočnú POHODU v kruhu rodiny a naozaj bez zhonu. Všetkým prajem krásne sviatky :)
