Ledva sa k nej dovlečiete, ešte aj sprcha je nadľudský výkon, konečne cítite, ako sa vám uvoľňujú svaly, všetko sa vypína, začína sa vám driemať a zrazu cvak. Mozog začína práve žiť. A viete, kde je v tú chvíľu spánok? Za siedmimi horami a siedmimi dolami s drakmi hrá karty. Nuž a práve z tohto dôvodu píšem tento blog o 0:45.
Toto je podľa nášho mozgu ten správny čas na analýzu života. Nie, že by to robil vo fronte na pokladňu alebo v autobuse, kde nutne chcete vyplniť čakanie niečím užitočným. Nie, on si akurát vtedy dáva pauzu. Asi aby to zvládal ťahať až do rána.
Vraj najmúdrejší orgán v tele. No to isto, minimálne môj nie. Teda asi hej, ale je pekne škodoradostný. On si pekne počká, kým som najzraniteľnejšia, a vtedy na mňa vytiahne všetko nedoriešené, neukončené a trápne, čo vo svojej pamäti nájde. Ako napríklad teraz. Tak krásne sa mi driemalo, spánok som už normálne mohla vidieť a zrazu... Bum! Blíži sa ti termín odovzdania seminárky! Vieš o tom, že si máš načítať články, ktorých bude asi dosť veľa? Že nemáš spoznámkované prednášky a skúšku z nich máš už po dušičkách? Čo si môj mozog myslí?? Že teraz o jednej v noci vyskočím z postele a začnem to robiť?? Že prídem na niečo užitočné?? No to víš... Maximálne nahnevám spolubývajúce a budem nie len v depresii, ale aj bezdomovec.
Keď sa mi ako-tak podarí upokojiť (poviem si, že medziročník nie je zase až tak drahý...dobre je, ale obličky mám zbytočne dve), tak sa začne prehrabávať v mojich životných rozhodnutiach. A už spustí: Si si istá, že kariéra vedca je to správne pre teba? Nebolo by lepšie radšej sa celý život špárať ľuďom v ústach? Alebo dobre, keď už sa brániš tej medicíne, aspoň to pedagogické minimum si si mohla urobiť! Whoa, tebe sa aj napriek tomuto darí zaspať? Dobre, tak vytiahneme zbrane väčšieho kalibru. Pamätáš sa, keď si tú pani okydala zmrzlinou? Alebo keď si utekala v podpätkoch na autobus a rozkycla si sa na chodníku ako taká žaba a rozbila si obe kolená? Na toto si už zabudla? No tak teraz je správny čas si na to spomenúť. Myslím, že ešte nemáš dosť, takže poďme analyzovať, prečo si ešte furt sama. Myslíš, že je chyba v chlapoch? Naozaj? Skús sa poriadne zamyslieť nad sebou a svojím správaním. A pekne poporiadku, od narodenia po súčasnosť, aby sme na nič nezabudli. Veď aj tak nemáš teraz nič iné na robote. Tak už ťa to dostatočne zabavilo? To je dobre, želám ti dobrú noc. A nezabúdaj, spánok je pre slabochov.
No a takto to s mojím mozgom pokračuje do neviem kedy. Krásna noc, nikdy som nezažila krajšiu ( to je irónia). Potom sa ráno zobudím ako Strýko Fester, krásne imidžové kruhy pod očami a ešte dostanem aj vynadané, čo chodím pozde spať. No viete, ja by som šla aj skôr, keby mi to tá vec, čo si hovie schovaná v lebke, dovolila.
