Poslanie rady školy: Rada školy ako orgán školskej samosprávy vyjadruje a presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania.
(https://www.direktor.sk/sk/aktuality/rada-skoly-skolska-samosprava-otazky-a-odpovede-mariastanislavova.a-12276.html)
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko inštitúcií riadi takú jednu školu?
596/2003 Z. z.
§ 2 Výkon štátnej správy v školstve a školskej samosprávy:
Štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení podľa tohto zákona vykonávajú:
a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“),
b) obec,
c) samosprávny kraj,
d) okresný úrad v sídle kraja,
e) Štátna školská inšpekcia,
f) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
g) iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Školskú samosprávu podľa tohto zákona vykonávajú:
a) rada školy alebo rada školského zariadenia (ďalej len „rada školy“),
b) obecná školská rada,
c) územná školská rada,
d) žiacka školská rada (§ 26).
Začalo sa to roku 1990 zákonom 542 podľa vzoru Západu. V Nemecku vraj RŠ vznikli spontánne, rodičia sa chceli podieľať na chode školy. Správna konštelácia hviezd, pretože to chceli. Ak sme chceli zaviesť demokraciu v systéme našich škôl, tiež je to logické, že vznikli. Ale... V podstate nefungujú. Táto zložka iniciatívy, kontroly a riadenia školy je mimo. Od roku 1990 som bola členkou RŠ na viacerých úrovniach a postupne som zistila, že to nie je ono. Najprv sme to brali vážne, zasadali, dávali stanoviská, vyjadrovali sme sa k daným problémom a zákonom stanovených dokumentom, robili štatúty... odkladali zápisnice, pokecali sme a tešili sme sa, že sme členmi napr. územnej školskej rady a pod. To znelo!
Roky bežali, zákony o školskej samospráve sa menili a menili, názvy rád dostávali mená podľa nových územných celkov, kompetencie sa prispôsobovali, menili, zovšeobecňovali, obmedzovali. A ľudia zasadali a zasadali. A jediný význam, ktorý zostal, je, že RŠ má pri voľbe riaditeľa zásadné slovo, i keď aj to by sa dalo skomentovať, lebo posledné slovo má zriaďovateľ. Ľudia sú tvory vynachádzavé, a tak v súčasnosti to vyzerá takto nejako: RŠ zasadá – nezasadá, vyjadruje sa – nevyjadruje sa k dokumentom školy podľa zákona v správnom čase. To je základ. Zamestnanci a rodičia odhlasujú, čo sa dá, lebo je prítomný riaditeľ a hlasuje sa verejne. Poslanci sa usmievajú a prezentujú a väčšinou nerozumejú školstvu, ak sú tam úradníci, sú ticho alebo vedia, že majú byť diplomatickí alebo tak nejako. Častokrát stále tí istí členovia RŠ neprídu, možno raz za čas, nemajú prehľad a kontinuitu informácií o škole. Dobré je hocičo, na čom sa RŠ uznesie, keď jej to vyhovuje. Napr., ak riaditeľ poruší zákon a členovia RŠ hlasujú proti jeho odvolaniu, je to ok. Odkážu svetu, že sú proti odvolaniu svojho riaditeľa. Zodpovednosť vezme zriaďovateľ. Alebo nevezme. Zamestnanci dokonca môžu odvolať svojho zástupcu z RŠ, že nehlasoval proti odvolaniu riaditeľa (ako oni chceli), hoci riadteľ porušil zákon. Pri iných skupinách – rodičia, zriaďovateľ - to nehrozí, tí sú prakticky neodvolateľní. Štatúty sú nesystémové, porušujú dobré mravy, zákony, nikto ich nekontroluje. Zriaďovateľ sa akože do toho nestará. Ale stará, no tak, aby to jemu vyhovovalo, hlavne v čase voľby riaditeľa. To sa mi nechce rozoberať. Aj voľba do RŠ je zaujímavá, výber zamestnancov, rodičov, určenie termínu volieb do RŠ, spôsob voľby. Pokiaľ to má na starosti riaditeľ školy, ktorého má RŠ voliť a kontrolovať, nechcime zázraky. Česť výnimkám.
Čo sa stane, ak nezasadá RŠ podľa zákona? Nič. Ak riaditeľ nepredloží dokumenty v zmysle zákona? Nič. V zákone sa dokonca niektoré dokumenty predkladajú po logickom termíne, kedy sa už rozbehlo zadávanie úväzkov, počet hodín, tried... Najprv sa materiál, napr. na počet tried v budúcom školskom roku, predloží pedagogickej rade, ktorá ho automaticky schváli, potom tí istí učitelia o tom hlasujú v RŠ. A vlastne je jedno, či sa o tom hlasuje, lebo posledné slovo má zriaďovateľ, ktorý rozhodne o počte tried a žiakov. Rozmýšľam, že je jedno, ako hlasuje aj RŠ, lebo posledné slovo má iná inštitúcia...
Úlohy RŠ: sú návrhy na počty prijímaných žiakov a návrhy na počty tried, návrh na zavedenie študijných alebo učebných odborov a ich zameranie, návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu, návrh rozpočtu, návrh na vykonávanie podnikateľskej činnosti školy alebo školského zariadenia, správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach podľa § 14 ods. 5 písm. d) uvedeného zákona, správa o výsledkoch hospodárenia školy alebo školského zariadenia, koncepčný zámer rozvoja školy alebo školského zariadenia rozpracovaný najmenej na dva roky a každoročne jeho vyhodnotenie, informácia o pedagogicko-organizačnom a materiálno-technickom zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu.
Ctím si členstvo v RŠ a chcem si plniť povinnosti. Ozvala som sa, že nie je dodržaný zákon. Rada školy nezasadala dlho, prípadne neboli predložené príslušné dokumenty. Ak je väčšina RŠ spokojná, môžem sa akurát rozčúliť, to je všetko. Nič sa nedeje. Výsledok? Ja som problém. Kvôli objektívnosti je potrebné povedať, že celá existencia RŠ je v súčasnosti len ako formálne vyjadrenie demokracie, česť výnimkám. Ozývajú sa hlasy, aby sa v novom zákone posilnili kompetencie RŠ. No neviem, to by sa musel zmeniť systém nominácií a voľby členov RŠ a nesmel by to mať na starosti riaditeľ školy. Napadlo mi, že by mohla byť dvojkomorová, teda odborníci a súčasná klasika. Pri všetkej úcte, vezmime si voľbu riaditeľa, len v školstve je v odbornej komisii napr. upratovačka za zamestnancov, rodič murár. Nie, tu nejde o zhadzovanie ľudí, ale predstavte si, že by primára štátnej kliniky takto volili a vyberali. Alebo riaditeľa VÚC polikliniky.
Záver? Ak má vždy posledné slovo zriaďovateľ, sú RŠ prakticky zbytočné. Či už ide o počty tried, peniaze, menovanie a odvolanie riaditeľa... Posilniť kompetencie RŠ? Načo? Neprekročia svoj tieň daný zamestnancami, rodičmi (na strednej škole zvoleným študentom), keď nad nimi bdie riaditeľ školy a oni chcú zamestnanie, dobré známky, pokoj a hlavne byť nablízku hlavnému človeku školy, ktorý im dokáže individuálne vyhovieť. Vyhovie, lebo je to výhodné a stane sa skvelým. Jedinou nádejou sú nominovaní poslanci v RŠ, keby si uvedomili, že problémy školy by mali reflektovať a posúvať zriaďovateľovi. Samozrejme niektoré informácie by boli jalové, ale aj tak by mohli podnety pomôcť a posunúť danú školu, ďalšiu danú školu a ďalšiu tiež o čosi vpred. A tak aj školstvo. Poslanci by si mohli všimnúť aj problémy zamestnancov, rodičov a detí a pomôcť, hoci navonok je všetko ideálne. Mali by si uvedomiť, že sú jediní nezávislí v RŠ (ak samozrejme v škole nemajú deti). Ďalším krokom by mal byť systém výmeny informácií medzi jednotlivými RŠ.
Ak by sa naozaj RŠ mala podieľať na riadení školy, mal by byť jej predseda súčasťou grémia školy a po gremiálke informovať svojich členov a dávať návrhy, podnety, riešiť problémy. Školstvo má problémy nielen kvôli nedostatkom peňazí, vzdelávacím programom a budovám. Nie sú na vine len učitelia. Je to celý systém zložiek a totálna rozdrobenosť a nemožnosť to nejako zosúladiť, nedá sa manévrovať, posunúť. Chýba tu harmónia, nadväznosť, zadefinovanie presných kompetencií, jasných pravidiel.
Aká bude budúcnosť školskej samosprávy, konkrétne RŠ? Rovnaká ako doteraz? Ich činnosť jednoznačne dáva najavo, že nefungujú, česť výnimkám. Zostanú VIP nižšej strednej triedy?
Quo vadis, školstvo?
(Autorka je učiteľkou a poslankyňou – členkou dvoch rád školy.)
