Kto by povedal, že tak malá krajina môže mať taký úžasný jazyk? Myslím si, že pomaly každý tretí Slovák, keby mal tú moc, tak ho zmení, zavrhne alebo nejako ináč ohovorí.
Áno, možno máme niektoré gramatické pravidlá na zamyslenie, trošku nezmyselné a veľakrát potrebujeme malinkú, niekedy aj veľkú, pomoc pri slovách s jotou alebo ypsilonom, nehovoriac o tom, že malé a veľké písmená v slovách sú našim ďalším tŕňom v oku.
My Slováci máme špeciálnu vlastnosť, a to, aj z krásnej veci spraviť niečo zlé, odpudivé, hrozné. Áno, ja by som to samozrejme vedela tiež, veď som hrdá Slovenka, ale neurobím to. Slovenčina je krásna, je to jeden úžasný jazyk, potvrdilo sa mi to už mnohokrát a stále sa v tom viac a viac utvrdzujem.
Dovolím si povedať, že nikto učený z neba nespadol a nikto nevie celú slovnú zásobu, nie to ešte aj všetky pravidlá gramatiky. Tento malinký zázrak dokonca zažívajú všetky jazyky na celom svete. Ale čo takí ľudia, ktorí zasvätili takmer celý svoj život jazyku? Predstavte si, ani oni nevedia, každú jednú maličkosť z jazyka. Takže nesmúťte, pretože jazyk stále môžeme používať aj v hovorenej forme a dokonca ho môžeme obohatiť aj frazeologizmami, prirovnaniami, metaforami a vtedy je ešte krajší, zábavnejší a nepotrebujeme v tomto prípade vedieť aké i/y je v slove.
Ale dosť o výhodách a nevýhodách slovenčiny na Slovensku, veď o tom vie rozpovedať svoj vlastný príbeh každý Slovák, či už zo Záhoria, Tekova alebo Spiša.
Čo ma ale ohromilo a prekvapilo je, že slovenčina je so slovanských jazykov asi ten najúžasnejší a nehovorím to len preto, že som zo Slovenska.
Párkrát sa ku mne dostali články, že slovenčina je ako jazyk esperanto v rámci slovanských jazykov. Veľmi som tomu nevenovala pozornosť a nejako som si ani nebola istá, čo to presne znamená, ale teraz to môžem len potvrdiť. Esperanto je univerzálny jazyk, ktorý bol vytvorený poľským doktorom, ako jazyk jednoduchý, ktorý sa dokáže naučiť ktokoľvek za nie dlhý čas. Myšlienka bola prepojiť celý svet pod jedným medzinárodným jazykom, to znamená, že kamkoľvek by človek išiel tak by nepotreboval iný jazyk, len jednoduchý esperanto. Momentálne jazyk esperanto používajú milióny ľudí po svete.
Tým som chcela naznačiť, že slovenčina síce nie je najjednoduchšia, ale je ako taký medzinárodný jazyk medzi slovanskými jazykmi.
Momentálne žijem takmer rok v zahraničí, kde je druhým najrozšírenejším jazykom ruština. Nikdy som sa ruštinu neučila a už vôbec nemám ani poňatie ako sa čítajú ich písmená. Prekvapenie však prišlo, keď som len tak cestovala autobusom a počúvala náhodnú konverzáciu a rozumela som takmer všetko. Prípadne ak sa rozprávam s kolegyňou po rusky tak rozumiem. Priznávam, nerozumiem každé jedno slovo, ale podstatu rozhovoru viem získať a vieme sa pekne porozprávať slovensko-rusky, takmer o všetkom.
Výhody života v zahraničí sú, že môžete stretnúť rôznych ľudí, národnosti, jazyky, vidieť nové miesta a vytvoriť si vlastné závery o tom, či to má zmysel alebo nie objavovať nové, nepoznané.
Počas tohto roka som mala možnosť stretnúť minimálne jedného človeka z takmer každej slovanskej krajiny a tým aj porovnať naše jazyky. Musím povedať, že to bola veľká zábava.
Z východoslovanských jazykov by som povedala, že nám je najbližšie ukrajinčina, keď mi jedna pani na Ukrajine vysvetľovala informácie o múzeu a myslela si, že som domáca, veľmi ma to potešilo, samozrejme som aj dané informácie pochopila. S kamarátom z Ukrajiny sme sa rozprávali našimi jazykmi a prišli sme na to, že ak trošku spomalíme tak si pekne rozumieme. Ďalej tu máme bieloruštinu, tá je trošku menej zrozumiteľná ako ukrajinčina, ale stále bez problémov. Čerešnička na torte ruština a ruské nátury. Z východoslovanských jazykov je podľa môjho názoru ruština najďalej k slovenčine, ale stále aj keď sa človek nikdy neučil ruštinu, tak sa vie pekne dohovoriť. Z vlastných zdrojov tiež viem, že do dvoch mesiacov je možné plynulo rozprávať rusky, teda ak by ste samozrejme žili ruštinou dennodenne, t.z. najlepšie v Rusku.
Slovenčina, čeština, poľština, horná a dolná lužičtina, skupina krásných ľubozvučných západoslovanských jazykov. Jazyky, ktoré sú našej slovenčine samozrejme najbližšie. K češtine sa vyjadrovať veľmi ani nemusím, keďže dodnes sa s ňou na Slovensku stretávame často, kvôli programom či už v televízii alebo iných médiach, nehovoriac o tom, že veľa kníh nie je preložených do slovenčiny a ostávajú v češtine, ale nám to nerobí problém, kedže je to takmer ako náš materinský jazyk. S poľštinou je to trošku ťažšie, ale stále na zrozumiteľnej a dohovoriteľnej báze. Dovolím si povedať, že v tomto prípade, ľudia, ktorí sú z východu Slovenska to majú trošku jednoduchšie, pretože používaním nárečí bližšie k poľským hraniciam je jazyk viac zrozumiteľný. Avšak, nezavrhujem ani nehanim žiadneho iného Slováka a ten, ktorý tvrdí, že Poliakom nič nerozumie, tak len rozumieť nechce.
Bohužiaľ z tejto skupiny som nemala možnosť stretnúť nikoho, kto by hovoril Lužičtinou, či už hornou alebo dolnou. Je to smutné, že niektoré jazyky vymierajú, ale prinajmenšom stále máme nejaké zmienky o nich. Lužičtina sa používa v Lužiciach, čo je na území bývalej NDR, práve medzi hranicami s Českom a Poľskom.
Južnoslovanci, tzn. Bulhari, Macedónci, Srbi, Chorváti a Slovinci. Zaujímava skupina, pravda? Podľa mojich vlastných skúseností je táto skupina jazykov k našej slovenčine najďalej. Stále máme nejaké slová spoločné, ako-tak sa dá dorozumieť, ale skôr sú už potrebné aj ruky-nohy. Najbližšie sú nám Chorváti, ale to možno len tým, že je to najčastejšie miesto pre dovolenky a tým sme si našli viac spoločného v jazyku. Bulharsko, ďalšie dovolenkové miesto pre niektorých Slovákov, podobne ako Chorvátsko, dorozumiteľné, možno skôr výhodnejšie pre tých, ktorí ovládajú aspoň nejaké základy ruštiny. Macedónci, momentálne mám dvoch kamarátov z Macedónska a aj s nimi sme sa pokúšali porozumieť jeden druhého, pravda je, už to nebolo také jednoduché, ale stále tam je pár slov, ktoré sú spoločné, prípadne podobné nárečiu.
Slovinci a Slováci, večný problém takmer každého zahraničného obyvateľa. Áno, znie to podobne, ale je to predsa len iný štát, iná kultúra, iný jazyk. Dobre, dobre, trošku podobnosti zo všetkého tam je, ale nie príliš veľa. Veď sa predsa nevieme ani porozprávať plynulo vo svojom vlastnom jazyku.
Srbi sú trochu špeciálni, tým, že majú slovenské dediny na niektorých územiach. Z tohto dôvodu je jednoduchšie sa s nimi dorozumieť. Samozrejme nie na celom území, ale tam kde sa vyskytujú tieto dediny to je viditeľné a počuteľné.
Spoznávanie a učenie sa nových jazykov je stále výzva a tým, že slovenčina je taká multifunkčná, učenie sa slovanských jazykov môže byť jedná z tých lahších výziev, ak by chcel niekto vyskúšať.
Slovenčina je tak krásna, že pokojne môžete cestovať po slovanských štátoch a dorozumiete sa bez toho, aby ste museli ovládať ich jazyk. Je to úžasné, pravda? Nemali by sme ju haniť, ale ľúbiť a byť hrdí na tento náš úžasný jazyk.
