Kedysi bolo všetko ľahšie, počúvam dnes z každej strany,
dookola mi to opakujú rodičia i staré mamy.
Čo myslia tým, bolo lepšie?
Azda sa pred storočím menej kradlo, vraždilo?
Chcem pochopiť, čo znamená, to „lepšie sa nám žilo“.
Starý otec vraví, že zarobil tisícku, poplatil všetko, čo bolo treba, zaopatril seba, deti i babičku.
Stihol minúť niečo v krčme, skôr jak došiel domov, doprial si tam zo tri pivá, zapil všetko vodou.
Všetci tlačili sa v jednom malom dome, nikto nemal vlastnú izbu, jeden spal na zemi, iný zase hore.
Každý pomáhal každému, obstarávali dvor, záhradu i kone.
Decká skončili základku, niektorým sa zachcelo do roboty, iní skúsili chémiu i matiku,
chceli mať niečo viac, než len základné vzdelanie,
túžili po peniazoch, lepšom bývaní či novom piane.
Ja som na svete dvadsať rokov, môžem povedať len toľko,
že jedinú zmenu vidím vo výmene koruny za euro.
Pravdou je, že z 30ečok sa vyžiť dnes nedá, stačí to tak na maslo, šunku a chleba.
To, že máme ceny potravín jak páni?
To je tým, že podľa vladárov nechceme byť zaostalí.
To si oni nevšimli, že po rozpade s Čechmi,
nestala sa jedna vec, čo pozdvihla by vedomie nás všetkých?
To sú tak zaslepení tými špinavými prachmi, že nevidia, koľko biedy je tu medzi nami?
Nevedia riadiť krajinu, potom na rad prichádza Markíza. Povedia si, poďme pomôcť, keď oni s chudobou nič nerobia, no a Vilo Rozboril je vnímaný za boha.
Veď ten rozdáva pomaly zo svojho vrecka, dokonca aj zadarmo, kiežby jeden mohol robiť to pre krajinu nastálo.
Všecko ostalo, jak bolo.
Vláda kradla, kradne a kradnúť neprestane,
mám občas pocit, že niektorých tam hore príliš svrbia dlane,
nemajú čo na práci, tak zvyšujú nám dane, však oni sú páni nad nami, z každej strany počúvame.
Keď sa im tam zachce, schvália zákon dáky,
ktorý zabráni nám tak akurát používať na lov rýb obyčajné háky.
Jednému zas skrsne v hlave, poviem im tam svoje, potom z toho všetci máme zákon,
ktorý uľahčí nám tak akurát zvládať paranoje.
Kto im verí, zle pochodí, kto sa spolieha na ich veľavravné činy,
nech radšej skúsi zamyslieť sa, že nič sa nedeje len tak bez príčiny.
Celý národ je tak skorumpovaný, súdy neskutočne spravodlivé,
keď tu človek za vraždu dostane tri roky, za kopnutie do kolena si odsedí roky strašlivé.
Ja pýtam sa, kde je spravodlivosť?
Či to naozaj nik nevidí tú chamtivosť?
Keby žili sme tam niekde v Pakistane,
čakali by sme každý deň, čo zlé sa nám stane.
Malo by to však jednu výhodu, že tam by za Alaha jeden do vzduchu vyhodil vládnu budovu.
Avšak poďme naspäť, na zasrané Slovensko, kde to tu vyzerá jak jedno veľké smetisko. Na ktorom si hrabe každý kto chce, čo chce.
