Neodsudzujem internet, lebo je pre dnešnú spoločnosť tým najlepším nástrojom na informácie, ako aj na nadväzovanie resp. udržiavanie kontaktov. Len akosi nedokážem pochopiť ľudí, ktorí dokážu presedieť pri tomto zdroji informácií toľké hodiny. Pýtam sa, čo majú z nekonečného písania si s ľuďmi, ktorých majú desať minút cesty pešo od seba? To sa naozaj musia skrývať za niečo, čo nie sú? Vytvárajú si nereálne profily, len aby ohúrili, možno „zbalili“ svojho princa/princeznú? Surfuju, lajkujú, komentujú ...
Moja ďalšia otázka môjho uvažovania znie: To sa nám naozaj oplatí vyhadzovať peniaze za časopisy typu Ema, Eva, Nový čas či Šarm? Každodenne siahame v stánku po kombinácii Nový čas + SME, aby sme zakryli, že nás bulvár až tak nezaujíma, že máme na to, aby sme čítali aj niečo serióznejšie. Čo však urobíme, keď sa od trafiky vzdialime? Otvoríme Nový čas a čítame informácie bez zmyslu, typu: "Farmár už našiel svoju ženu." ... "Marianna Ďurianová ukázala nohy" ... alebo ... "Verešová sa vyzliekla" ... A zmysel??? Toto má napĺňať náš život? To nám pomáha pri prežívaní dní? Viem, že ľudia(čitatelia) nemôžu za to, čo píšu novinári, aby zaujali. Tí sú, žiaľbohu, tiež len ľudia a bažia po senzáciách uvedeného príkladu, aby si práve ich titulný článok prečítalo najviac čitateľov a oni zinkasovali pekný balík. Vycestujú aj do Afganistanu, pokiaľ sa tam odohrá niečo, čo im zabezpečí možno povýšenie v práci, možno rešpekt medzi kolegami, možno viac peňazí ako za serióznu novinárinu.
To sme až tak málo inteligentní, aby sme siahli po niečom, čo je žiaľ trochu drahšie i dlhšie a obsahuje oveľa viac písmenok a viet, ale aspoň nám to niečo dá?
Kniha. Tak krátke a výstižné slovo, obnášajúce také množstvo dobrodružstva, fantázie a možno skúsenosti, boja dobra so zlom, odvahu hlavného hrdinu, jeho klady i zápory, pády a povstania, prekonávanie prekážok, zvládanie bolestí, hrdinstvo, ...
Nie nadarmo sa hovorí, že kniha je najlepší priateľ človeka. Sama patrím medzi vášnivých čitateľov, ktorí bažia po tých najlepších príbehoch, čo najbližších k tomu reálnemu životu. Stačí mi pútavá a neskutočne skvele napísaná kniha a dokážem celý deň nejeseť, nepiť, vynechať „wecko“, nevnímam, neriešim čas ... strácam sa v čase i priestore ... len dobrá kniha toto dokáže s čitateľom. Dokáže ho uniesť do ríše, kde si sám pomocou svojej fantázie vytvára celý obraz, vyexportujúci mozgom ako film, ktorý sa zamotáva a znovu rozuzľuje. Vytvára si vlastné prostredie, vlastné výzory postáv. To je niečo, čo unesie človeka ďaleko od problémov dnešnej doby, od stresu, syndrómu vyhorenia a každodennej rutiny. Nie. Nevyrieši všetky problémy, ani nezaplatí inkaso, ale pomôže zvládnuť deň bez zbytočného plytvania energie na hádky, ktoré nikam nevedú alebo na akési nezmyselné prežívanie života.
Skúsme na chvíľu zastať, oprášiť starú knihu, ktorej listy už zožltli. Sadnime si, vyložme nohy na taburetku a nechajme sa vtiahnuť do príbehu. Nechajme naše telo odpočívať, relaxovať, lebo kniha je, bola a vždy bude dobrou voľbou pre odpočinok.
