Deň, čo deň sa na internetových portáloch a blogoch objavovali články (mňa nevynímajúc), kde autori ospevovali a vyvyšovali do nebies nášho hokejového umelca.
Áno, uznávam každého, kto si chcel takýmto spôsobom uctiť tohto velikána, no zároveň si kladiem otázku: Prečo ľudia vidia dobro a výnimočnosť ľudí až po ich smrti?
Pavol bol predsa skvelý, výnimočný a talentovaný od svojho detstva. Dokázal na ľade to, čo niektorí naši hráči nie. Masy ho mali možnosť poznať ako skvelého spoluhráča a milujúceho otca rodiny.
Tak prečo o tom, ako ho národ zbožňoval, nevedel za svojho života? Veď aj vtedy mohli ľudia zverejňovať svoje názory, pochvaly i kritiku. Aj vtedy sme mohli ďakovať za to, že ho máme, že sa mu darí.
Pozrime sa na to z tejto strany, možno niektorým nepríjemnej:
Ak by sa takáto udalosť stala inému z našich reprezentantov či by sa ľudia nepredbiehali vo vychvaľovaní, v tom, ako čo najlepšie vychváliť toho-ktorého?
Nie je dôležité, aby o tom hráči vedeli teraz, za svojho života? Nech vedia, ako ich fanúšikovia milujú, ako si ich vážia, cítia s nimi aj s ich rodinami (lebo hokejistom nie je byť ľahké), ako si vážia ich životy, ktoré nezasvätili len hokeju, ale aj blízkym.
Týmto článkom by som chcela vyzvať aj kompetentných (nemám zaručené, že sa im to dostane do rúk), aby sa nominácie do Hokejovej siene slávy rozšírili o tých, čo ešte stále žijú a urobili doteraz pre náš hokej veľa. Je niekde napísané, že do Siene slávy sa musia dostať iba osobnosti in memoriam?
Myslím, že k Dušanovi Pašekovi, Dáriusovi Rusnákovi, ale aj žijúcim Jozefovi Golonkovi alebo Vincentovi Lukáčovi, by sa mohol pridať Peter Bondra, ktorého si všetci budú pamätať z roku 2002, keď vsietil Rusom Zlatý gól a vybojoval pre Slovensko titul majstra sveta. A taký Pavol Demitra? Všetkým bolo jasné, že hráč takýchto kvalít sa raz zapíše do Siene slávy. Škoda len, že tento svet opustil tak skoro. Teraz môžeme len veriť v to, že sa tam číslo 38 raz objaví.
Ešte mnohí sú tu, medzi nami. Tak si ich veľkosť uctime tým, že im takéto alebo podobné ocenenie odovzdáme teraz. Nech o tom vedia, že ich pokladáme za velikánov a že si vážime ich prístup k hokeju.
