Priateľ - slovo v každých možných situáciách skloňované, slovo tak veľakrát a vo veľa významoch používané. Koľko ľudí ste už nazvali priateľmi? Bolo ich päť, desať či desiatky? Kamarát je dnes už slovo nepoužívané - akoby spoločensky nezdvorilé. Všetci vravia priateľ, hoci priateľ je na míle vzdialený významu kamarát.
Priateľ je vašou druhou polkou, vaším odrazom v zrkadle, priateľ je vaším druhým krídlom i dlaňou, ktorá vás zo zeme zodvihne. Neprosí o nič, dáva vám všetko čo má, nepotrebuje počuť slová chvály, je len rád, že vás má. On je ten, na ktorého myslíte keď sa vám podlamujú kolená, on je ten, ktorý prinesie ručník, keď vám už uplakané servítky nestačia. Plače s vami, keď vidí vaše slzy, delí sa s vami aj o jeho starosti či radosti.
Priateľ vám odpustí a úprimne povie prepáč. Priateľ vás nenechá plakať, či hnevať sa donekonečna. Priateľ je ten, ktorý si prizná vinu, priateľ je ten, ktorý vám povie na rovinu aj kritiku. Priateľ počúva, keď máte chuť rozprávať, priateľ hovorí, keď vy máte chuť mlčať. On kráča s vami - nie pred vami, ani za vami ale vedľa vás. On nechce viesť ani byť žiadna autorita.
Priateľ je ten, ktorý tíši váš plač, no nenúti vás prestať plakať, on je ten, ktorý pochopí, to čo iní ani zďaleka nechápu. Priateľ je ten, ktorý rozmýšľa s vami bez toho, aby ste ho prosili o radu, on je priateľom preto, lebo dotvára krídlo, ktoré rany lásky roztrhnú.
Preto ak máte ozajstného priateľa, ktorý je pri vás v dobrom i zlom, ktorý sa vám ospravedlnil, ale vám aj odpustil strážte si ho - pretože ozajstného priateľa nenahradí ani tisíc kamarátov.
