Jednoducho sa zmenili. To, čo vás vtedy na nich priťahovalo a lákalo vás k nim stále viac a viac sa stratilo. To, prečo ste boli ochotní vymýšľať stále dokola nové a nové výhovorky pred rodičmi zmizlo z vášho fantazijíneho sveta, ktorí ste si všetci spolu žili.
To, vďaka čomu ste cítili, že sa o vás niekto zaujíma je preč. To, čo vaše druhé ja na nich milovalo zmizlo jediným vánkom vetra – a tým vetrom je samotný pán čas.
Čas spôsobuje to, že ľudia sa vo vašom svete dokola menia. Spôsobuje to, že priateľov, ktorých ste mali sa dnes bojíte nazvať kamarátmi, zážitky na ktorých ste sa smiali dlhé roky sa vytratili z kapacity vašej pamäte, a to, čo ste spolu zažívali je zrazu fuč.
Odchádzajú a znova noví prichádzajú. Kolobeh života, ktorí sa nezastaví, no vždy vás niečím poznačí. Aj na toho najposlednejšieho priateľa, o ktorom ste si mysleli, že ste naňho zabudli do tohto kolebehu zaradíte. Nedá sa vymazať. Nedajú sa sfúknuť spomienky ako oheň na sviečke.
Nech už sa ľudia menia, akokoľvek chcú, nech sa odsťahujú aj na koniec sveta, nech na vás nadávajú za každým rohom, či nech sklopia zrak, keď prechádzate okolo nich – stále zostavujú vo vašich spomienkach, ako tí, ktorí boli kedysi priateľmi.
Nech už sú teraz tým, kým chcú, nech sa hrajú na akýchkoľvek chcú, nech v nich ľudia vidia len to zlé, a nech sa prezentujú navonok akokoľvek – vy ste tými, ktorí vedia, akí v skutočnosti sú, a ktorí poznajú ich pravú tvár – tak na to nezabúdajte ani vtedy, keď máte pocit, že už nie sú vašimi priateľmi.....
