Kedysi ľuďom stačilo mať strechu nad hlavou a boli šťastní i keď ich tam bolo veľa - nemali problém aby bývali aj tri generácie pod jednou strechou. Dnes majú ľudia problém bývať so svojimi rodičmi a „tlačiť" sa v jednom dome, hoci každý má k dispozícií svoju vlastnú izbu.
Kedysi stačilo ľuďom stretávať sa doma a skromne osláviť so svojou rodinou narodeniny či nejaké spoločenské uznanie. Dnes sa ľudia predbiehajú v tom, kto vymyslí lepšie miesto na oslavu, kto pripraví honosnejšiu večeru, kto bude ponúkať drahý alkohol a kto vymyslí lepší program.
Kedysi ľuďom stačilo keď mali peniaze na základné potreby ako sú jedlo a hygienické potreby a boli šťastní, keď si mohli dovoliť kúpiť deťom niečo pekné na oblečenie - a deti si to vážili!!! Dnes požadujú deti stále viac a viac, a aby im kúpil rodič niečo na oblečenie či obuv sa stalo pre nich samozrejmosťou.
Kedysi sa chodilo gratulovať s kyticou kvetov a ľudia boli radi, že sa znova pokope všetci zišli. Dnes ľudia očakávajú veľké dary a nepozývajú svojich blízkych v jeden deň. Možno preto, že sa boja, že by bolo jednoducho málo miesta. Ale kedysi mali ľudia miesta ešte menej.
Kedysi sa ľudia liečili čajmi a poriadnym vyležaním horúčky doma v posteli aj týždeň. Dnes sa radšej ľudia „nadopujú" liekmi aby mohli ísť hneď na druhý deň do práce.
Kedysi si ľudia samých seba vážili, rodičia ich vychovávali tak, aby na nikoho nepoukazovali, aby sa nad nikoho nevyvyšovali, aby každého slušne pozdravili, či dali starším ľuďom vždy prednosť, ba či dokonca aby im pomohli odniesť tašku. Dnes to ľudia robia presne naopak. Ľudia poukazujú na všetkých okolo seba, vyvyšujú sa jeden pred druhým, deti nepozdravia ani suseda tobôž nie niekoho neznámeho a pustiť staršieho by bol pre nich výsmech.
Existuje množstvo príkladov na to, ako to bolo kedysi a ako je to dnes. Isteže, aj v minulosti nájdeme veci, ktoré boli horšie a vďaka dnešnej dobe sa môžeme cítiť lepšie. Ja som však len chcela poukázať na to, že kedysi ľuďom pre šťastný život stačilo málo, pričom väčšine dnešných ľudí nestačí ani to čo majú, a pritom majú toho veľa.
Určite si ale raz niekto, naše budúce generácie spomenú ako bolo naopak v našej dobe dobre a ako horšie sa majú oni. Bohužiaľ, je to akási úmera, že to čo sa nám zdá teraz v dnešnej dobe zlé budú raz pokladať za dobré. Ale samotnú dobu tvoríme my ľudia, a preto je len na nás akú dobu vytvoríme budúcim generáciam.
