A vy ste sa stali opäť len bábkou v jeho divadle. Po stýkrát ste natrafili na toho inteligenta, ktorý sa zaujíma o váš život, záľuby, voľný čas, tvári sa ako tá najlepšia bútľavá vŕba, chytá vás za ruku, smeje sa s vami a vymýšľa rôzne bláznovstvá....No príde niekto kto vám otvorí OČI....
A vy zrazu pochopíte všetok ten jeho záujem, zrazu vám vysvitnú všetky tie potreby, ktoré od vás žiadal, a vy ste ich tak ochotne a s radosťou plnili – veď si musíme pomáhať.... Na scénu prichádzajú tie krásne klamstvá, ktoré vám zapadajú medzi sebou ako tie najľahšie puzzle, ktoré ste kedy skladali.....Alebo máte pocit, že ten domček z kariet akosi stráca svoj „pevný“ pochybný základ?....
Čo urobíte? Opäť sa zabalíte do vankúša, poviete si, že ste naleteli? Alebo začnete byť agresívnym a znížite sa na podpriemernú úroveň? Poplakať si, vykričať sa, zaútočiť, alebo nastaviť líce? Mnoho ľudí na svete by vám povedalo, čo máte robiť, alebo nerobiť.....
Aký spôsob je najlepší? Tváriť sa, že o ničom neviete a začať tichú vojnu, alebo sa vrhnúť do boja, ako tí najodvážnejší zápasníci? Zrazu sa cítite ako bábka v ich divadle? Ako bábka, ktorou celý ten čas manipulovali, využívali ju na získanie si všetkého pre seba, a zrazu akosi zamotali šnúrky držiace vás – panáka? Čo takto pokračovať? Zahrať sa na ich rovnocenného hráča a kráčať s nimi ďalej..... chcú hrať divadlo? Tak hrajte – poďte na scénu a dokážte im, že máte na viac, ako na plač či agresívne výbuchy zlosti, vďaka ktorým sa rozhádate na celý život......Hrajte ! Buďte hráčom, takým aké chcú mať...... Vyberajte si, čo im poviete, s čím im pomôžete, začnite ťažiť zo situácie tak, ako ťažili doteraz oni.... no hlavne – majte už otvorené oči, ktoré vám ten úžasne ohľaduplný človek otvoril – nebite sa so svetom, nehádajte sa, ani si nič nevyčítajte – len si konečne uvedomte, že nemusíte byť bábkou so zachlpenými šnúrkami, ale môžete byť rovnocenným hercom, ktorý sa dostáva na scénu.....
Tak nech sa páči – na scénu.....
