Zo začiatku pre všetkých fenomén, v ktorom museli mať čo najviac priateľov. „Áno, veď tohto poznám, pošlem mu žiadosť." To si vravela väčšina (bohužiaľ niektorí ľudia tak fungujú dodnes). Požiadali by ste však niekoho o priateľstvo aj keby nebolo možnosti "poslať žiadosť"? Informovali by ste aj bez tejto sociálnej siete ľudí o tom čo robíte, čo robíte dennodenne ba priam niektorí aj každú hodinu? Odvážili by ste sa komentovať názor niekoho iného v priamom rozhovore a nie na statuse? Podali by ste len tak cez deň pred všetkými ostatnými ruku niekomu, kto má v ten deň narodeniny a zaželali mu všetko to, čo mu želáte na nástenke? Dokázali by ste si s kamarátmi dohodnúť stretávku či plán na večer aj bez toho aby ste boli na chate? Chceli by ste aj v „normálnom svete" všetkým ukazovať svoje fotky z rôznych podujatí či akcií? Túžite po tom, aby vedelo toľko ľudí o vašich problémoch či starostiach? ......
To je len minimu vecí, ktoré denne vykonávame na sociálnej sieti. Veci, ktoré by nám predtým ani nezišli na um, a ktoré by sme za iných okolností nikdy neurobili. Človek si to neuvedomí, priznávam ani ja, ale každý z nás tak ako ja musí uznať, že sociálna sieť je svet o nás a zároveň bez nás, lebo to nie je náš svet, a nie je to štýl, ktorý sme predtým žili. Nerobili by sme také veci, a preto akoby sa diali „bez nášho vedomia - bez nás"...
