Už ste zažili ten pocit, keď vám zrazu došli všetky slová, keď nie ste schopný vyrieknuť ani jednu hlásku a vaše hrdlo vám zviera? Keď nepotrebujete žiadne rady, žiadnu pochvalu, žiadne pokarhanie a túžite len po tichu? Keď ticho sa stáva vaším priateľom a hrá vo vašich ušiach tie najkrajšie piesne? Keď túžite stať sa na okamih nemým, keď túžite aby všetci okolo vás stíchli, a zamilovali si to ticho ako vy? Keď ticho sa stáva vaším najlepším priateľom, najtajnejším radcom, najlepším poslucháčom a jediným rozprávačom? Kedy svet sa zastaví a všetko okolo vás stíchne a vy netúžite po ničom inom, len mlčky sedieť a počúvať to ticho?
Zrazu pociťujete ten pocit, že vo vašom hlučnom svete túžite po tomto tichu častejšie. Že občas je dobré len tak si sadnúť, nič nevravieť a len počúvať ticho. Mlčky si hľadieť do očí a hľadať aj tú najtajnejšiu pravdu. Nechať svojím pocitom voľný priebeh a nad ničím sa nezamýšľať, len počúvať ticho. Ticho sa vtedy stáva pokladom, tým najcennejším, najtajomnejším, najkrajším a najhlbším zároveň. Vy už nepotrebujete žiadne hľadanie slov, ktoré by najlepšie vyjadrili vaše pocity, len mlčky sedíte a počúvate ticho.
V tom tichu človek dokáže nájsť niekedy oveľa viac ako v rozhovore - dokáže nájsť totiž sám seba. Dokáže nájsť svoju dušu, svoje pocity, svoje slabosti i radosti. Na nič sa nesústredí, len tíško sedí a počúva ticho. Ticho tak krásne nežné, úprimné a cenné. Kedy si dnes môžeme povedať, že počúvame ticho? Počúvame všetky rôzne variácie viet, všetky možné súvetia a intonáciu, no niekedy je lepšie len mlčky sedieť a počúvať ticho...
