Každý z nás má svoju akúsi pomyselnú pokladničku života, do ktorej každý deň hádže jednu mincu. Záleží však len na samotnom človeku a na každom z nás, z ktorej strany má mincu otočenú.
Zaspávať s pocitom, že v práci či v škole bol úplne zlý deň a opäť vám dalo veľa ľudí najavo, že ste len nepotrebná smietka, ktorú je ľahké zahodiť jedným ťahom do koša nie je vôbec ľahké. A zaspávať s pocitom, že vaše dieťa vás znova raz dostalo na pokraj vašich fyzických no najmä psychických síl a vy už neviete ako s ním ďalej tiež nie je ľahké.. Ak však človek obráti mincu a uvedomí si, že na svete ho čaká iná práca a iní ľudia, ktorí budú vedieť oceniť jeho kvality hneď sa dá spokojnejšie dýchať. Ak si matka uvedomí, že predsa len má dar objať svoje dieťa, pohladiť ho a povedať mu ľúbim ťa na rozdiel od mnohých, ktorým už tá šanca nebola dopriata hneď sa zaspáva lepšie...
Život nám každodenne dáva pod nohy množstvá maličkých prekážok či veľkých bremien, ale s pocitom nádeje, radosti a vďaky, že vôbec máme šancu a silu tieto bremená niesť, by sme sa mali naučiť stotožniť sa so všetkým čo nám život prináša.
Nech už nás dnes dobehla akákoľvek prekážka, či akákoľvek rana osudu naučme sa vážiť si čo možno len jednu jedinú drobnú radosť, ktorú nám deň priniesol...
