smola

Rozburácal si mi svet, prevrátil si ho na ruby

a odišiel si do snov.

Zahrávaš sa s pieskom, na ktorom

niekto chcel postaviť svoj už aj tak labilný dom.

A zdvihnutý prst, hoci aj stredný, 

ťa nezloží.

Chápeš?

Už si odpísaný, už si vylúčený

zo života, zo sveta, zo seba . . .

Si ešte tu?

Ešte tri dni a zmizneš.

Priklincujú ťa tvoji vlastní 

a ty nebudeš môcť urobiť a vykonať

už nič.

Smola (škoda), že už nie si.

Škoda, že som tu ešte ja.

Ostala som tu aj s tým

tvojím večným prehrešením, 

ktoré vlastní každý z nás.