Umelci znásobujú skutočnosť. Už v praveku si ľudia všímali javy a to, aká je príčina. V renesancií tiež hľadali mnohí učenci "Ducha Spirit", ktorého možno odkrývať v znakoch, znameniach, pomocou vedy i umenia...
Po období, keď sa verilo, že naše životy, spoločnosť bude neustále napredovať k stále vyššiemu blahobytu, pokroku a kvalite, prišlo vytriezvenie, šok, trauma totality, barbarstva, neľudských šialených výčinov a umelci pristúpili k hre, k spájaniu rôznych prúdov, prepájaní foriem, ku koncpetuálnym či multimediálnym aktivitám. Vzniklo nové divadlo, nová hudba, trendy výtvarné, svet postmoderny a neurčitosti...
Snaha vyjadriť prepojenie medzi hudbou, zápisom hudby, interpretáciou hudby hráčom, poetika života, patafyzika, postmoderna, experiment, to je len zopár možných postrehov, ktoré si možno uvedomiť po vzhliadnutí výstavy...
Vtipné reakcie na ducha totalitne ladenej spoločnosti, ktorá tvorcu nútila prispôsobiť sa vnútenému "tónu" moci, cenzúra... viedla k dielku o "autocenzúre"...
Vtip v znázornení textu, výtvarne stvárnenie podľa možností písacieho stroja (PC ešte neboli)...vzťah: ja a ty...
Foto autora...
I seba hľadáme vo svete symbolov, kódov, významov, interpretácií. Zmysel našich životov hľadáme i v odkrývaní významov, symbolov. Máme vzťahy s okolitým svetom, s ľuďmi, či inými bytosťami...
Zápis hudby...s pokynmi pre hráčov...
Na výtvarníka, vyštudovaného violončelistu, môže hudba pôsobiť rôzne...
Tvorca, autor i animovaných filmov, konceptuálnych stvárnení sveta, mal rôzne výrazové prostriedky...
Interpretom hudobných diel dával priestor na experiment, hru, voľnú interpretáciu...hudbu, tón, mohol chápať i ako gesto...
Keďže hudba sa odohráva v čase, má veľa spoločného s matematikou, so znázornením bodu, línie...je to akýsi tok...
Vnímame nielen hudbu, ale i ďalšie zmyslové prejavy zrkadlovej "skutočnosti", fenomény... Podľa reakcií okolia na seba hodnotíme i seba, kvalitu vzťahu medzi nami a "svetom", tokom rôznych energií...
Podľa učenia stromu poznania poznáme, čo je dobré a čo zlé. Reagujeme na „tok života“ kriticky a ešte častejšie nekriticky bránime svoje ego...
V roku 1970 spolu s inými autormi reagoval Milan Adamčiak i na športovú súťaž organizovanú vo Vysokých Tatrách, vznikol "Festival snehu".
Ako prvá interpretácia tohto fenoménu...
Autor je známy i účasťou na 1. Otvorenom ateliéry "slobodne" zmýšľajúcich mladých umelcov v roku 1970 v dome Rudolfa Sikoru. Udalosť, konceptuálne ladená, sa uskutočnila dňa 19.11. a v ten istý deň v roku 1989 v priestoroch Umeleckej besedy Rudolf Sikora spolu s inými zakladal organizáciu VPN (Verejnosť proti násiliu). Umelecká beseda v týchto dňoch oslavu 95 výročie založenia...
Umelec citlivo vníma ten pulz doby. V diele pomocou hudby, obrazu či textu ponúka svoje videnie, kód, či dialóg. Premýšľame, kto je za tým? Niekto Svätý a či nejaká energia? Či osvietený či rohatý? Alebo niekto "bohatý"? Či to, čo nás postretáva, je dielo náhody? Tieto otázky si možno dať po tejto výstave. Ja osobne, zvlášť po vypočutí pár ukážok nahratých experimentov hudby, podľa daných návodov, vizuálnych partitúr som mal veľkú chuť ísť do lesa, plného jarných tónov, spevu vtákov, ktoré ladia a znejú "stereo", vkusne. Znaky, vizuálne koncepcie, či prvky náhodného gesta som však vnímal i po odchode z budovy galérie. Možno i to by sa dalo interpetovať hudobníkmi...
Je tu stále priestor. Autor Milan Adamčiak, výtvarník, hudobník, pedagóg, prežil istý čas života i v mestskej časti Dúbravka, kým mu neprišiel "príkaz" vysťahovať sa z dôvodu finančných ...a odišiel bývať na vidiek. Osobne ma autor fascinuje nielen svojou tvorbou, ale i podobou na môjho otca, ktorý sa vlastne narodil v ten istý deň i rok ako Milan Adamčiak...
Je možné vnímať toto originálne a netradičné dielo ako prienik do "sveta" jedného človeka, obyvateľa mesta. Môžeme si dávať otázku o tom, že každý človek podľa našej ústavy má právo na dôstojnosť. Teda otázka je, čo tak vnímajú iní ľudia, ktorých "prehliadame", sú na okraji a tiež možno, keď sa vytvorí vzťah, po splnení určitých podmienok, môžu v niečom obohatiť i väčšinovú spoločnosť. Vyspelosť spoločnosti sa hodnotí nielen podľa čistoty toaliet, ale i podľa toho, ako sa správa k menšinám a slabším...I tzv. "primitívne kultúry" zvyčajne mali posvätnú úctu k šamanom, bláznom či umelcom...
Zdroj, foto, autor
