Dávali včera reláciu o starnuti obyvateľstva, kde sa vraveli, že seniori sú u nás, slušne povedané: "izolovaní" od diania spoločnosti. Vyšlo mi z toho, že problém je ťažko uchopiteľný. Podstata akosi uniká.
Škola by mala práve dávať "vzorec úspechu". Teda, dobrá škola bola už v rozprávkach P. Dobšinského - O troch grošoch.
Svoju odmenu hrdina rozprávky rozdeľoval medzi svoje potreby, potreby detí a potreby rodičov.
Dával i vracal. Tak to predsa chodí. Tak je to správne.
Prečo teda "kaučka" v tv relácií spomínala ako svoju predstavu šťastia, že si užíva s kamarátmi, pijú kávičku, robia si selfíčka...?
Úspech teda je, podľa daného, mať dostatok peňazí, ocenenia okolia, aby sme mohli míňať, užívať si.
Hodnotová škála medzi ukazovateľom peniaze a rodina je dosť rozmanitá...i
Myslím si, že vzdelanie by malo byť o niečom komplexnom, celoživotnom, a úspech sa ukazuje niekde pri konci, keď je "kniha" skoro dopísaná.
Dávame ju čítať druhým a vytvárame určitý dojem.
Moja skúsenosť je taká, že ľudia si pamätajú práve pozornosť, záujem, to "dávanie". prejav činu, dobrej vôle....
Teda druhý predpoklad, možno, nemám to potvrdené, i význam slova "vzdelanie" je z tohto "súdka", teda vzdelanie by malo byť o praktickom použití v živote - v odpovedi na otázku:
Ako sa dopracovať k udravéj starobe? Ako aktívne žiť? Ako aktívne starnúť? Myslieť na seba (sebaláska), či všímať si pri schopnosti pohľadu na vec z vonku, prítomnosť sily zvanej "láska"?
Vzdelanie je teda akoby obohatenie slovného základu "delať", v zmysle "konať" a teda ak mám vzdelanie, moje konanie môže byť s dobrým základom úspešnejšie.
Naša škola tu akoby mala problém. Dá vzdelanie a v praxi ukazuje, dáva pocítiť, že nekonanie, čakanie na príkaz autority, pasivita a rozdelenie medzi podriadených a nadriadených, servilnosť a hnusná politická malosť, je to, čo si človiečik žijúci na Slovensku osvojí, takýto poriadok...
Ako som písal nedávno, zmysel štátu podľa klasikov je snaha uskutočniť dobro, ktoré nás presahuje. Dobro sa deje kananím. Dobrý človek koná a teda prirodzene chce mať účasť na veciach verejných, na štátnom ...teda, logicky, nemá sa venovať len práci, kde mu plat vychádza skôr na dnešnú spotrebu a splátky hypoték a úverov. Má sa venovať rovnomerne veciam verejným, i rodine. Má mať nielen prácu ale i čas. Má mať čas na pomoc a pozornosť rodičom. Dáva tak príklad i deťom, ktoré vidia, ak osa rodič správa...
Problém, ktorý sa v relácii Silná zostava nevyjadril presne je asi taký: Ak sú nožnice finančnej odmeny dvojako otvorené medzi odmenu produktívnemu človeku a odmenu tomu, kto produktívneho človeka vytvoril, na pleciach koho vlastne stojí (senior s dôchodkom starobným), je to problém.
Plat by mal logicky byť tak trochu podobný tomu, aký má otec, mať, dôchodca. Ak teda potrebuje sociálne sa prejaviť - postarať o rodičov - veď sa starali i oni o neho, nielen o prácu...mal by vedieť z práce odísť a rozdiel v zabezpečení by nemal pocítiť nejak výrazne... Nemal by byť dnešný človek, našinec, vychovaný k tomu, aby míňal na blbosti, vyrobené za účelom zisku, kumulovania kapitálu, bez ohľadu na reálne potreby a možnosti človeka, ľudstva, prírody, Zeme - Zem ako planéta...exponenciálny rast životnej úrovne chápanej len ko materiálne zabezpečenie je omyl, ktorý by mala škola jasne ukázať.
Učiteľ by mal byť vlastne hrdý na to, že mu ide viac o "dávanie" a nie o sebecké hromadenie...veď kto si nepamätá na "svojho" učiteľa? A čím bol prísnejší, či svedomitejší, tým viac...Nemal by rezignovať na formalnosti, poznatky odtrhnuté od praxe. Aplikácia vedomostí, podpora v tvorbe charakteru, sebavedomia, procesu "narastania Dobra" by mala byť základ školy...
Ak sme teda ako občania, nositelia moci v štáte, teda, štát je tu pre nás, prečo nevieme docieliť také normy, ktoré nás oprávnia povedať uamestnávateľovi: Dobre, na dnes mi to stačí, tieto peniaze ajtak nejdem minúť do OC, ale idem si ich odložiť na dlhodobú rentu...a teda dnes "padla", stačí, lebo idem za rodičmi, trochu sa prejdeme, porozprávame na "slniečku", kým je čas na to ako stvorený...
Lebo učí nás škola, na čo je čas stvorený?
Ak sa zamylíme, sme skôr otroci času. Jeho hodnotu nám určuje spotrebný kôš, trh, financie, dopyt a ponuka...
Prečo "polarizáciu spoločnosti" označujú vedci za jeden z najväčších problémov blízkej globálnej budúcnosti? Myslím si, že preto, že ide o tvorbu "priemerného človeka", spotrebiteľa, s príjmom, ktorý mu stačí na účasť na peňažnom toku, príjmom, ktorý "vždy minie" a má taký "virtuálny" krediť, že mu požičia banka...
Nemal by teda mať pred očani odmenu za prácu, ako možnosť odmeny vo forme spotreby, ale skôr dlhodobo udržateľného zdroja na pomoc a zabezpečení rodiny. Bez rodiny, sily rodiny, žiadna spoločnosť nemôže fungovať. Nik by nemal teda priveľmi zbohatnúť a ani chudobnieť. Nik nevie, aké choroby a aká staroba, ho čaká. Budúcnosť je neistá a štát by mal solidárne pomôcť tým, ktorých štatistická pravdepodobnosť nachytá...
Forma a obsah by mal byť v súlade. Rozum a cit, tiež...
A to je všetko. Pár myšlienok, uznávam, že ...:-)
