Teda idem si takto lesom a zrazu v kopci, skratka, počujem šuchot. Srncov, srniek je dosť a tak som zastal - spozornel.
Vystrašené zviera tiež zastalo a sledovalo, či mu dám nadýchnuť, či som prípadne pán toho útočníka, či je prípadne jeho koniec, či som lovec...
Teda, nič z toho,... kráčali sme ďalej, každý svojim smerom .
Potom sa zjavila príčina toho splašeného behu vysokej zvery - malý biely psík.
Malá guľa. Zase som spozornel. Psík išiel po stope zvieraťa asi 40 krát väčšom.
Snoril. Nemal obojok, nevedel som či "chudáčik" nie je vyhodený "na ulicu". Mohol byť i besný, či hladný...mohol stratiť zábrany...
Prešiel stopou srnčej zvery a ja som prišiel neskôr na svoj "flek" a a trochu čítal. Relax...
Potom som počul pískanie, akoby niekto hľadal psa.
Strateného...
Po pár minútach som sa vracal späť - do ruchu mesta - a videl pána s podobným bielym malým psom.
Domyslel som si, že to je od toho prvého - ušiel, počúvol inštinkt.
Veď je zviera...
Po krátko čase na to, som zas stretol bieleho psíka - lovca. Toho, ktorého hľadali...
Povedal som si, že pomôžem a som sa mu prihovoril, sledoval ho a "dával mu istotu".
Keby som pána stretol, aspoň mu ukážem smer, že kade...
Cupital, váhal, inštinkt...a prišiel na Somársku lúku, pod Kamzík. Tam sa stretol s ozajstnou majiteľkou.
Našli sa, vystrašená z práce išla skôr, Otec nedal obojok, že načo, inak by ho našli...
Mali radosť...
Koľko plagátov s týmto druhom psa som však videl, ako hľadali majitelia psíka, ponúkali i odmenu....ide predsa o lovca...i keď malého, zlatého, vysoko vyskakujúceho...treba ho mať na vodítku...to dá rozum...i zákon...
