Pieseň k storočnici Petržalky je na svete a je tu i jej remix...
Aby sme tému scitlivenia, potreby výchovy, identity,... šírili, ...ako sa dá.
Aby sme premenili "džungľu" na "raj".
Spoločne.
Teda, netušil som, že hneď v ten deň, včera, zažijem dosť nepríjemný zážitok a tak citát v titulke chytá určité nové významové posuny.
A tak som sa i zamyslel. Dnes. I čo to fotil...
Veď začala i škola.
Teda šírime tú pieseň, posolstvo citlivosti a tvorby ako možného "lieku" ako sa dá.
Napriek tomu, že to niekto prípadne nazve i "kultúrou spamovania"...
(lebo šesť piesni do kolečka v rádiu, po celé leto nie je kultúra spamovania...)
Možno ide o príklad plurality... a lásky k tvorbe, k tvorbe ako vrcholu ľudského ducha...:).
Lebo kultúra v EÚ robí vyššie HPD ako automobilový priemysel, ...nám stačí šesť pôvodných piesni v pár komerčných rádiách. (irónia)...
Tu je ten link, nech sa páčí:
https://www.sendspace.com/file/u0yuqn
A teda sedím v skoro prázdnom buse č. 68, je tak niečo po tretej po obede, nedeľa. Vedľa v štvorke cez uličku mladík (s veselými) žltými či oranžovožltými vlasmi s dvomi slečnami, mobily v rukách, reči o škole...
Zrazu, zastávka Hrobákova, spoza chrbta sa blíži chlap v čiernom, nakloni sa nad mladíka, ktorý je i
v inej váhovej kategórii a bez dôvodu, upozornenia, rovno mu dal päsťou do nosa....
Hej, varovali nás pred "extrémnou slobodou", možno mysleli toto. Alebo v rámci polarizácie, ktorú takto "lacno" rozpútali cez média, veď budú voľby a jeden stožiar možno nestačí, možno mysleli, hrozbu mladosti, odlišnosti, žltých vlasov.Možno by si tu ani tí hudobníci zo skupiny Beatles neprešli len tak, liberálne, cez prechod, bosí...keby tu žili dnes,...(a ešte snívať že len tak hrať budú v rádiu....hm) ...hm.
Či možno to, keď si nekto dovolí vyčnievať. Mať názor..
Tvoriť.
Byť z "tábora", ktorý je "len tak", "nezaradený", (ani "náš" ani "iný")?
Bol som ted dnes pozrieť i školu, kde sme si dovolili sadiť strom, a potešilo, že stále rastie. Koruna je mohutná. O pár rokov prinesie i orechy. Možno.
Prejav našej slobody a podpora prírodným silám, rastu?
Bol som sa pozrieť i na Tyršovo nábrežie, kde je pomník Daniela Tupého.
Presne s tým, čo mám v hlave som si povedal, že máme asi právo na vlastný príbeh.
Môžeme i niečo tvoriť. Môžeme sa skúsiť odlíšiť. Aktivizovať. Iný môže kritizovať, alebo sa snažiť pochopiť.
Oceniť, či negovať.
Dá si človek otázku, čo asi cítia rodičia tejto obete? Občan, ktorý bol v zlom čase na zlom mieste? Okolnosti? Život?
Čo sa stalo im, ako to interpetrovať, pochopiť, a čím boli prípadne tiež iní, že vyčnievali z tej šedej "bezpečnej zóny"?
Ako sa to dá porovnať, zmerať, pochopiť?
Ako to môže pochopiť "človek z davu"?
Je tu vec plurality. Zazneli i tieto myšlienky v prejavoch k 75. rokov SNP.
Možno to je odpoveď.
Rešpekt ako "liek".
A okrem stožiarov, ktoré ma fascinovali, s vlajkou, ktorá viala ...a budila nejasné rozpaky som odfotil i príspevok v pamätnej knihe k výstave o spojení Európy, ktorú usporiadali v Univerzitnej knižnici v Bratislave.
Tu tiež názor, možno i intelektuála, ktorý píše v otázke, že vďaka, ale načo to bolo dobré, keď to zničia migranti...
Tak.
Píšeme si ten príbeh, máme tú slobodu.
Niekto stavia stožiare, iný zaklada republiku, dáva amnestie v zastúpení, ďalší reční o slobode ako hrozbe pre spoločnosť. Iný sa môže zapojiť do súťaže, ktorú sme k piesni vyhlásili. Iný môže nájsť dôvod, prečo nie...
Ale určite ma pravdu i ten, ktorý chce zachovať mieru poriadku.
Aby si ľudia plnili povinnosti. Inštitúcie, zriadené podľa zákona, tak, aby plnili vôľu občanov, aby fungovali efektívne a neskrývali sa za písmenkami, paragrafmi. Aby to rástlo...
Duch zákona, národa.
Teda, právna istota, pocit bezpečia, keď cestujem v autobuse...by mal byť asi základ...
Osobne mi stožiar na be´tone pripomína spomienky, keď sa tu vítal pred rokmi nový štát, spievali sa buditeľské piesne, s určitou nepríjemnou pachuťou...
Stále akoby tu zaváňala, ako nejaký zabudnutý "kostlivec" v skrini, o ktoreom sa nevieme spolu rozprávať. Nepohneme sa ďalej...
(...chcel som dať viac fotiek, mám veľa tých stožiarov nafotených, ale nejak mi dalo len týchto pár fotiek,,,ani ten orech v areáli školy tu teda niet...)
