Keď sa pýtate túto otázku rôznych ľudí, dostanete rôzne odpovede. Samozrejme to závisí od typu človeka ktorého stretnete. Pokiaľ stretnete muža „vtipkára", môže vám povedať niečo ako : „Ženy sú hlúpe a tak si musia na záchode radiť ako otvoriť dvere". Ale rýchlo som prišiel na to, že to nie je pravda. A môžem povedať že veľká skupina týchto mužov, čo to tvrdia, by si bez ženy nedokázali dať dole ani viečko z Pribináčika.
Potom sa môže stať že stretnete analytika, ktorý vám následne na vašu otázku bude klásť mnoho proti otázok. Ohľadne počtu dievčat, veku dievčat, bude chcieť miesto a čas stretnutia a nakoniec vám aj tak odpovie, že je to veľmi komplexná otázka a nedá sa na ňu odpovedať konkrétne.
Ja som stretol aj filozofa, ktorý vám bude niečo vysvetľovať, bude to znieť múdro ale nebudete tomu rozumieť.
A určite poznáte tie typy ľudí že „psychológ amatér". To sú tí ľudia, čo sa na všetko pýtajú „A aký máš z toho pocit?" A títo vám budú jednoducho básniť o potrebe ľudí komunikovať na rôznych miestach.
Taký tí čudnejší vám budú rozprávať o tajnej vzbure žien proti mužskej nadvláde.
A budú aj takí ktorí vám povedia, že za komunizmu také nebolo.
Ale pýtal som sa aj žien a tie mi navrávali to, že sa na záchode rady rozprávajú o svojich tajných problémoch . Ale priznajme si. Kto by chcel počúvať svoju kamarátku, ktorá vám rozpráva o svojom vaginálnom herpese vo chvíli, keď si parádne uľavuje? Asi všetci že?
A po dlhom skúmaní som podľa mňa na to prišiel.
A ja si jednoducho myslím, že ženy rady počúvajú to čľupkanie do misy. Ale ktovie. Nemusí to byť pravda.