Aj ja som toho príklad. Keby som mala len odvahu spraviť to čo je zároveň jednoduché no aj ťažké. Deň čo deň počujem hádať sa rodičov alebo ja a brat sa stále hádame. V skole sa mi nedari. Jedine co by mi pomohlo by bol iba jeden človek. Človek ktoremu by som sa mohla vyrozpravať. Mám kamaratov plno zdôverujú sa mi no ja sa im nedokazem zdôveriť. Prečo je to tak? Bojim sa. :(:( To je ten dôvod. Ani na oboch rukach sa neda spočítat kolko krat som chcela skoncovat so zivotom. Ale niečo mi v tom stale brani. Ale neviem čo. S vlastnou mamou som si nikdy nesadla večer v izbe nikdy sme sa nerozpravali ako mam s dcerou. Nevie čo zažívam či sa mi páčia chlapci, čo mám rada veď to môžem vidieť už len na tom že nevie aké veci nosím čo lúbim a čo nie. Vlastná mama ma nepozná:(:(.
Chcela by som aspoň jeden krát zažiť aké to je keď mám mamu, s ktorou rozoberám chlapcov nákupy a iné babské somariny. Vždy som bola na to sama a aj teraz som sama na toľko vecí a už ma to ničí. Moja veľká sila ma opúšťa pomaličky a isto.
Prečo smrť tak láka ale je tak tažké ju stretnúť ?
Bojím sa tmy ktorá nastane ?
