Preskočila iskra? Stretávam ho stále. Bodaj by nie keď je na tej istejskole. Každú prestávku hľadám jeho oči, ale neviem prečo. Zaľúbila som sa? Nie,to je nemožné, veď ja v lásku na prvý pohľad neverím.
V tom som ho stretla. Stali sme proti sebe tvarou v tvar. Zase sa našepohľady stretli.
Ahoj ! začervenal sa.
Zreničky sa mi roztiahli a určíte som sa červenala lebo mi bolo horko.
Ahoj ! odpovedala som mu s úsmevom.
Nastalo ticho a nič sme nerozprávali len tak sme stali a vychutnávali si pohľadya moment, ktorý bol nekonečný. Začal koktať. Nevedela som čo chce povedaťa usmiala som sa, upokojil sa a začal sa smiať a ja tiež. Bol to zvláštnymoment.
Môžem ťa pozvať na čokoládu?
Áno rada.
Kráčali sme po chodoch smerom k bufetu a boli sme ticho. Cítila som ako masleduje kútikom oka. Stali sme pri bufete s horúcou čokoládou v rukách.Usmievali sme sa na seba a bolo nám fajn.
Do ktorej triedy chodíš?
Ja? Ale ja som nováčik prváčik.
Čože? Ja som myslel že aspoň tretiačka.
To hovorí každý. Ale nie je to tak.
Nevedeli sme ani svoje mena a len tak sme sa rozprávali o veciach ktoré násnapadli.
Zvonilo na hodinu. Ponáhľaš sa? spýtal sa, lebo videl že som zbystrela.
Áno, lebo mám triedu na tretom poschodí. Môžem ta vyprevadiť?
Ak sa ti chce až na tretie poschodie.
Kráčali sme hore a rozprávali sme sa ďalej. Stále nepadla otázka na meno.Bolo to fajn rozprávať sa o niečom s človekom ktorý mi je tak blysky no zároveňcudzý.
Stála som pred svojou triedou. Pozeral na mňa s úsmevom a nevedel nič povedať.Opäť sme si hľadeli do očí.
Tak už musím ísť ide mi profesorka. Pravdaže nebudem ťa zdržovať len môžem vedieťtvoje meno?
Usmiala som sa a odpovedala: Mária .
Ďakujem Mária. Stretnem ťa aj zajtra? Opýtal sa.
Ak budeš na mieste kde ťa uvidím tak hádam áno.
Usmial sa a utekal preč.
Tešila som sa na jeho oči, úsmev a všetko čo k nemu patrí.
Mala som chuť žiť, vstať do ďalšieho dňa.
