Pamätám si, keď sme boli ako študenti strednej školy na výlete autobusom v Londýne a zastavili sme sa cestou na niekoľko hodín v Bruseli pozrieť si nádherné Námestie Európy. Keď sme na toto námestie prišli, len tak sme kukali vôkol seba a obdivovali úžasnú architektúru. A to bolo asi tak všetko. Nikto nám k tomu nič nepovedal. Keď sme sa z tohto výletu vrátili, šiel akurát v televízii dokument o Námestí Európy v Bruseli a ja som hltal jednu informáciu za druhou. To jedno námestie malo tak neuveriteľne bohatú a zaujímavú históriu. A tak som sa rozhodol, že si vždy všetko dopredu naštudujem, keď niekde pôjdem. Rád sa prechádzam po Starom Meste v Bratislave. Tiež mi o jeho tajomných uličkách a zákutiach nemal kto povedať. A tak som začal pátrať. Zaujala ma jedna ulička, ktorú mnohí prezývajú "Ulička duchov", keďže je takmer vyľudnená. Reč je o Kapitulskej ulici, ktorá vyzerá tak, ako by tu jednoducho zastal čas.
Rozhodol som sa spraviť akéhosi malého sprievodcu touto malebnou uličkou, cez ktorú mnohí prechádzajú bez toho, aby niečo o nej vedeli. A pritom je plná zaujímavostí a príbehov. Vždy mám z prechádzok po Starom Meste iný pocit a väčšie potešenie, keď poznám historické pozadie mnohých budov a príbehy, ktoré sa v nich odohrávali.
Úžasnou prednosťou Kapitulskej ulice je jej minimálny vizuálny smog. Nie sú tu takmer žiadne bilboardy a reklamné plochy, ktoré by pôsobili rušivo a nevkusne. Ulička je dokonale zakonzervovaná. Takmer všetky budovy na tejto ulici odjakživa vlastnila cirkev, ktorá sa o ne aj patrične starala. Obrat prišiel v čase socializmu, kedy sa cirkevné budovy stali majetkom štátu. A keďže ten sa o ne nestaral, chátrali a chátrali, niekoľko desiatok rokov. Do opätovného vlastníctva cirkvi sa opäť dostali v deväťdesiatych rokoch, ale aj napriek tomu nedošlo k ich rekonštrukcii, pretože počas desiatok rokov chátrania sa dostali do tak dezolátneho stavu, že by si rekonštrukcie vyžiadali nesmierne finančné prostriedky.
V súčasnosti sa stretnete s dvomi protichodnými názormi na to, či je to dobré alebo zlé, že ulička je v takomto stave. Svojim spôsobom je ulička bratislavskou raritou. Aj napriek tomu, že sa nachádza v historickom jadre mesta, nie sú tu žiadne obchody, reštaurácie ani kaviarne (s výnimkou domu Čárskych). Skutočný unikát. Keď sem vaše nohy zablúdia, ani nemáte pocit, že sa nachádzate v hlavnom meste Slovenska, ale skôr v meste duchov. Mnohí práve túto jedinečnú atmosféru vítajú a vychutnávajú si ju. Tí druhí nadávajú na minulý režim, že sa o túto časť Starého Mesta takmer vôbec nestaral a snívajú o tom, aké by to tu bolo, keby... Poďme sa však pozrieť, čo sa tu v minulosti odohrávalo. Čo nám táto ulička dokáže o sebe prezradiť.
Kapitulská ulica začala vznikať v rovnakom čase s Michalskou, zrejme už v prvej polovici 14. storočia.
Začali by sme v smere tzv. korunovačnej trasy, ktorá po korunovácii uhorských kráľov a kráľovien v Dóme sv. Martina vždy viedla rovnakým smerom. Keď hlava pomazaná vyšla z Dómu, jej prvé kroky smerovali cez Kapitulskú ulicu. Odtiaľto sa totižto začínala korunovačná trasa, ktorej stopy môžete dnes sledovať vďaka zlatým korunkám na zemi. Počas prechádzky Kapitulskou ulicou sa preto dívajte aj pod nohy, nie len pred seba a na fasády historicky vzácnych budov.
Prvý pohľad: mestské hradby
Predstavme si, že vychádzame z Dómu sv. Martina. Prvé, čo pred sebou uvidíme, sú hrubé múry stredovekého bratislavského opevnenia, resp. mestské hradby, ktoré boli donedávna zapečatené a nedostupné. V roku 2014 ich konečne po 13 rokoch sprístupnili verejnosti a sú veľkým turistickým lákadlom. V ich útrobách sa tu najmä v letných mesiacoch konajú rôzne kultúrne podujatia.
Dom Čárskych, známych to bratislavských chirurgov
My sa však k mestským hradbám ešte vrátime. Najskôr však vykročíme po svojej pravici. Po pár metroch zbadáme malebný domček s balkónikom ako z filmu. Nejedná sa o žiadnu filmovú kulisu, ale o slávny dom známej bratislavskej rodiny Čárskych, ktorí sa preslávili ako vynikajúci chirurgovia. Rodina Čárskych žila v dome po odkúpení a rekonštrukcii od roku 1940. Z domu je dnes chutná kaviarnička a vináreň. Určite treba navštíviť podzemné vínne pivnice a osviežiť sa týmto nápojom bohov v letných mesiacoch. Do domčeka sa určite vráťte po konci tejto prehliadky. V letnom období sa organizujú ochutnávky aj na vnútornom dvorčeku stavby. Horné poschodia objektu sú obývané jeho vlastníkmi.
Prepoštský palác a jeho klenot na nádvorí
Pokračujeme ďalším zaujímavým objektom po pravej ruke na rohu Kapitulskej ulice. Pozornosť upúta vysoká masívna kamenná brána s portálom. Prepoštský palác bol postavený v barokovom štýle v roku 1632 a v súčasnosti tu sídli Teologická fakulta Univerzity Komenského. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou. Ak budete mať šťastie a brána bude otvorená, nakuknite na nádvorie a pozrite si detailnejšie kamennú sochu svätej Alžbety Durínskej. Ak bude brána zatvorená, je možné sochu obdivovať z niekoľkých metrov. Ale prečo dookola rozprávam o tejto soche? Je to vzácny kúsok. Vytesal ju totižto z kameňa priamo na mieste v roku 1907 známy bratislavský sochár Alojz Rigele, ktorého sochami je Bratislava posiata (napr. socha Dievča so srnkou na Hviezdoslavovom námestí, alebo socha Krista na priečelí lekárne Salvator na Panskej ulici č. 35). Nielen palác, ale aj spomínané súsošie je národnou kultúrnou pamiatkou. Súsošie tvorí okrem sv. Alžbety aj dievčatko a malý žobráčik. Socha bola odhalená 17. novembra 1907 pri slávnosti sedemstoročnice narodenia sv. Alžbety. Svätá Alžbeta bola patrónka žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, pekárov, čipkárov, charitatívnych organizácií. O túto sochu z obdobia Rakúsko - Uhorska je mimoriadny záujem domácich aj zahraničných turistov.
Na priečelí objektu sa doteraz nachádza pamätná tabuľa z červeného mramoru, ktorá oznamuje, že 27. apríla 1886 v tejto budove navštívila prepošta Hyacinta Rónaya kráľovná Alžbeta, známa pod menom Sisi, s dcérami, veľkokňažnami Gizelou a Valériou.
Bohoslovecká fakulta: predchodca Univerzity Komenského
Po pravej strane sme mali Prepoštský palác, po ľavej strane hneď oproti sa nachádza jeden z najznámejších objektov na Kapitulskej ulici č. 26 - Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká fakulta. Túto neskororenesančnú štvorkrídlovú, dvojposchodovú budovu dal postaviť v rokoch 1629 – 1635 ostrihomský arcibiskup Peter Pázmany ako jezuitské kolégium. Kardinála ako zakladateľa kolégia uvádza chronogram na vstupnom portáli s vročením 1630: ANNO CHRI MDCXXX PETRUS PAZMANY S.. R.. E.. CARDINALIS ARCHIEPISCOPUS STRIGONIENSIS COLLEGIUM HOC SOCIETATI JESU.
Po založení bratislavskej uhorskej Alžbetinej kráľovskej univerzity v roku 1912 tu od zimného semestra 1914/1915 pôsobila jej právnická a od letného semestra 1917/1918 aj filozofická fakulta. Na tabuli nachádzajúcej sa na priečelí budovy sa dozvedáme, že tu v rokoch 1867-1870 študoval právo aj Svetozár Hurban-Vajanský. Táto budova bola predchodkyňou dnešnej Univerzity Komenského, tá sa neskôr presťahovala do novej budovy na Šafárikovom námestí. Spolu s Košicami poskytovala najvyššie možné právne vzdelanie na území dnešného Slovenska.
Všimnite si hneď vedľa budovu č. 24, ktorá upúta pozornosť sochou. Ide o sochu rímskeho právnika, ľudovo nazývaného “Cicero”.
Dom číslo 15 a jeho vzácne figurálne maľby
Myslím, že tento objekt je jednoducho neprehliadnuteľný a to vďaka farebným figurálnym maľbám zo 17. storočia, ktoré upútajú pozornosť každého turistu. Pristavte sa na chvíľku a zahľaďte sa na výjavy, ktoré tieto dve fresky zobrazujú. Ide o propagandistické nápisy, ktoré vznikli v 17. storočí v období protireformácie. Obrazové scény zachytávali jednoducho poňaté scény a mali výchovne pôsobiť na ľud. Maľby a nápisy na Kapitulskej sa týkajú typických protireformačných tém - sviatosti oltárnej a nepoškvrnenosti Panny Márie.
Freska na dome na Kapitulskej ul. č. 15. Text na maľbe začína slovami z gregoriánskeho chorálu: ECCE PANIS ANGELORVM (Hľa chlieb Pána):
Freska na dome na Kapitulskej ul. č. 15. začínajúca slovami: REGINA COELORVM (Kráľovná nebies). Ide o výjav vzťahujúci sa k tzv. rorátom, čo sú ranné modlitby odohrávajúce sa v čase adventu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša proroka Izaiáša: Rorate caeli desuper (Roste nebesá zhora) (Iz 45.8):
V tejto budove majú v súčasnosti svoje sídlo fakultná knižnica Bohosloveckej fakulty UK a Spoločenstvo pre šírenie hodnôt Evanjelia v médiách - televízia Lux. Spomínané občianske združenie „Oživenie Kapitulskej“ sa snaží vyjednávať s arcidiecézou, aby bola fakultná knižnica sprístupnená odbornej verejnosti.
Červené dvere na budove Slovenskej katolíckej charity
Dom č. 18 upúta vašu pozornosť pomaľovanými červenými dverami. Známy slovenský umelec Fero Guldan často vídaval správcu tejto budovy, ako čistí túto permanentne posprejovanú bránu. Rozhodol sa preto, že ju pomaľuje sám biblickými výjavmi s nádejou, že tak odradí sprejerov. Dvere dnes zdobí osem obrazov s posolstvami starého a nového zákona.
Na bráne tak môžete vidieť tieto výjavy: Adam a Eva s jablkom pokušenia, sedem dní stvorenia sveta, betlehémska hviezda či ryba ako symbol ranného kresťanstva. Dôležitý je aj výjav Svätého Jána Krstiteľa a spomienka na jeho slová – dláždim cestu tomu, kto príde po mne.
Brána na Kapitulskej ulici je vyzdobená obrazmi od roku 2012 a vyzerá to tak, že sa zámer podaril. Červenú bránu zatiaľ nikto neposprejoval.
Socha svätého Floriána sa vracia na pôvodné miesto
V minulosti sa na Kapitulskej ulici nachádzalo viacero historických artefaktov, ktoré boli ukradnuté alebo zničené. Napríklad v 80. rokoch 20. storočia sa pri stavebných prácach stratila socha sv. Floriána, ktorá bola umiestnená na začiatku tzv. Úzkej uličky - v preluke medzi objektmi Malého seminára a kanoníckého domu č. 20 na Kapitulskej ulici sú situované štyri rozponové oblúky v dvoch výškových úrovniach, ktoré zabezpečovali stabilitu objektov. Na prednom z nich, ktorý sa nachádza najbližšie ku Kapitulskej, bola umiestnená kamenná socha sv. Floriána.
Našťastie v Bratislave existuje isté občianske združenie „Oživenie Kapitulskej ulice“ s poslaním udržať genius loci a jedinečnosť Kapitulskej ulice. Rozhodli sa preto navrátiť túto sochu na svoje pôvodné miesto a dali vyrobiť vernú kópiu sochy sv. Floriána podľa historických podkladov. Slávnostne bola osadená na Kapitulských dvoroch dňa 26. septembra 2015. Teraz ju už môžu obdivovať turisti.
Svätý Florián symbolizuje ľudský charakter, odvahu, vytrvalosť, česť, pomoc blížnemu a obetovanie sa pre záchranu iných. Aj preto je sv. Florián jedným zo svätcov Bratislavy a tiež patrónom hasičov. Väčšinou sa sv. Florián vyobrazuje ako rímsky vojak s prilbou, ktorý drží v ľavej ruke zástavu a v pravej krčah, ktorým zalieva horiacu budovu. Zvláštnosťou sochy nad Prepoštskou ulicou je opačné vyobrazenie, kde zástavu drží v pravej ruke a krčah v ľavej. Vodu vylieva na symbolicky stvárnenú Bratislavu s jej mestským znakom.
Pokojne prejdite úzkou uličkou popod sochu sv. Floriána. Dostanete sa k mestským hradbám, kde nájdete aj kaviareň. Tu sa môžete v tieni osviežiť, oddýchnuť si pri kávičke a pokračovať ďalej. Ak budete mať šťastie, bude tu práve nejaká kultúrna akcia, napr. koncert. Neváhajte si preštudovať informačné tabule o týchto stredovekých hradbách.
Sídlo Zvrchovaného maltézskeho rádu
Svoje sídlo má na Kapitulskej ulici č.9 aj Zvrchovaný maltézsky rád, ktorý je jednou z najstarších inštitúcií západnej a kresťanskej civilizácie a ako laický rehoľný rád Katolíckej cirkvi existuje od roku 1113. Dnes udržiava Zvrchovaný Maltézsky rád ako subjekt medzinárodného práva diplomatické vzťahy s viac ako 100 štátmi a Európskou úniou a má status stáleho pozorovateľa pri OSN. Maltézsky rád je neutrálny, nestranný a apolitický. Oficiálny názov tohto rádu je Zvrchovaný vojenský špitálny Rád sv. Jána z Jeruzalema, Rhodosu a Malty. Jeho činnosť je zameraná na charitatívne aktivity.
Kedysi majestátny Esterházyho palác
Na Kapitulskej ulici sa nachádza aj jeden, kedysi majestátny, neskororenesančný palác významnej a veľmi rozvetvenej uhorskej magnátskej rodiny s koreňmi na Žitnom ostrove. Je to jeden z mála objektov, ktorý nebol nikdy cirkevný a je v súkromnom vlastníctve. Veľa členov rodiny Esterházy sa zúčastnilo v bojoch proti Turkom, mnohí v nich zahynuli. Tí, čo sa z vojny vrátili ako víťazi, boli panovníkom odmenení, majetkom či vysokou funkciou v kráľovstve.
Už v 17. storočí, keď sa prví členovia rodiny stali grófmi a získali vysoké úrady, bolo mestské sídlo rodiny v starobylom paláci práve tu na Kapitulskej ulici. Palác odkúpili od predchádzajúcich majiteľov, prestavali, upravili a v polovici 18. storočia rozšírili o nové barokové krídlo. V minulosti v tomto paláci dokonca pôsobil aj známy hudobný skladateľ Jozef Haydn, ktorý bol mnohé roky dvorným hudobným muzikantom tejto zámožnej rodiny.
Zaujímavosťou je, že sa tu natáčal známy americký film Peacemaker. Ruiny Esterházyho paláca poslúžili pri natáčaní ako vojnové kulisy a premenili tento objekt na pár dni na mesto Sarajevo. Na youtube som našiel scénu, v ktorej si Esterházyho palác zahral túto rolu, môžete si to pozrieť na tomto linku: https://www.youtube.com/watch?v=GtwxdDFxUec
Za socializmu chceli objekt využívať ako archív Bratislavy. Poslední nájomníci v ňom boli v roku 1983. Objekt kúpila v roku 2006 spoločnosť Agoria projekt, ktorá ho chcela zrekonštruovať a prestavať na hotel. Z týchto plánov sa nakoniec ustúpilo a to aj v dôsledku svetovej hospodárskej krízy. Aktuálne plány investora sú zrekonštruovať objekt na byty a administratívne priestory. Objekt sa dostal v roku 2015 do dražby, prihlásilo sa 6 vážnych záujemcov, ktorí si to však na poslednú chvíľu rozmysleli. Problém predstavovali podmienky Pamiatkového úrady, ktorý od investora vyžadoval urobiť geologický a archeologický výskum. Okrem toho Stavebný úrad žiadal, aby nový vlastník urobil statické zabezpečenie. A tieto podmienky neboli pre žiadneho investora lákavé. A tak táto národná kultúrna pamiatka ja naďalej chátra.
Niekdajšia bratislavská Mekka kultúry: Albrechtov Dom
Dom, nachádzajúci sa na Kapitulskej č.1, v minulosti obývali výlučne cirkevní hodnostári. V roku 1945 ho však rímskokatolícka cirkev pridelila rodine riaditeľa Cirkevného hudobného spolku pri Dóme Sv. Martina, ktorým bol Alexander Albrecht. Cirkev tak urobila po tom, čo Albrechtovci museli opustiť svoj dom na Lodnej č. 12. A krátko na to sa tento dom stal na vyše polstoročia domovom jednej z najznámejších umeleckých a hudobníckych rodín Bratislavy 20.storočia, rodiny Abrechtovcov. Dom Albrechtovcov sa zároveň stal vďaka úsiliu dvoch generácií tejto rodiny neinštitucionalizovaným kultúrnym a vzdelanostným centrom.
Alexander Albrecht bol skladateľom, dirigentom Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina a pedagógom. Jeho syn Ján, prezývaný Hansi, bol muzikológom, estetikom a učil na neďalekej Vysokej škole múzických umení. Doma mal však vlastnú neformálnu univerzitu, kde sa pestovalo to, čomu Francúzi hovoria „savoir vivre“ – umenie života, vzdelanosť a cibrenie vkusu. Chodievali sem najmä generácie začínajúcich hudobníkov (medzi nimi napríklad Vladimír Godár či Peter Breiner), pred nimi aj osobnosti ako Béla Bartók. V skriniach boli stovky nôt, na stenách viseli obrazy známych majstrov (Hansi Albrecht mal fantastickú zbierku, veľké množstvo bolo signované a s osobnými venovaniami – napr. Kandinski, alebo Kokoschka), stretávala sa, diskutovala a muzicírovala tu komunita umelcov aj vedcov.
Alexandra Albrechta postretlo snáď to najväčšie prekliatie, aké si len hudobník dokáže predstaviť. Postihla ho hluchota a zároveň aj slepota. Túto neutešenú situáciu sa rozhodol vyriešil tým najsmutnejším možných spôsobom. 30. augusta 1958, krátko po svojich 73. narodeninách, spáchal samovraždu. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Po Alexandrovej smrti pokračoval v rodinnej tradícii syn Ján a hudba na Kapitulskej 1 tak znela aj naďalej, až do jeho smrti roku 1996. Od tohto roku dom chátral a nik sa oň nestaral.
Keď vidím archívne farebné fotografie, ktoré zachytili dobovú atmosféru, je mi smutno, v akom stave je dnes tento objekt. Nič však nie je stratené. Spomínal som spolok „Oživenie Kapitulskej“, ktorý sa angažuje na tom, aby tejto ulici opäť vdýchol život a niekdajšiu slávu. Okrem tohto spolku na tejto ulici pôsobí aj „Albrecht Forum“. A vďaka tejto iniciatíve sa legendárna rodina Albrechtovcov začína dostávať čoraz intenzívnejšie do povedomia mnohých Bratislavčanov, ako aj tých, ktorí sa tu presťahovali za prácou, ako je to napr. aj v mojom prípade. Zaujímalo ma preto, či je možné vypočuť si cez youtube nejaké hudobné diela od Alexandra Albrechta. Keď som zadal jeho meno do vyhľadávača, výsledok vyhľadávania ma nemilo prekvapil. Zbadal som 3 videá , resp. nahrávky a tak som si ich hneď aj vypočul. Najviac ma oslovila jeho klavírna sonáta F dur, ktorú nahral na youtube začiatkom tohto roka učiteľ klavíra Gary Barnett žijúci v USA. Rád by som vedel, ako si ho tam toto dielo našlo. Každopádne mu za to patrí obrovská vďaka.
Albrecht Forum sa snaží dom zrekonštruovať a priniesť do neho opätovne život, najmä v podobe hudby, ktorú Albrechtovci tak nekonečne milovali. Po rekonštrukcii vytvorí Albrechtov dom zázemie pre stretávanie sa umeleckej a vedeckej obce, pre pedagogické, koncertné, galerijné a expozičné aktivity. Zároveň tu bude vytvorená stála expozícia dokumentujúca život a dielo rodiny Albrechtovcov.
Do domu sa oficiálne zatiaľ vojsť nedá, ale už pri pohľade zvonku vidno, že rekonštrukcia napreduje. Nová strecha, ošetrené múry, vypratané miestnosti. Predstaviť si budúce využitie objektov chce ešte dosť fantázie a peňazí, ale vízia je jasná. V zrekonštruovanom dome bude pamätná izba Albrechtovcov, knižnica, notový archív, kaviareň, multifunkčná sála, na dvore už stojí koncertné pódium.
O Albrechtovom dome a rodine Albrechtovcov vyšiel nádherný sprievodca s mnohými dobovými fotografiami, ktorý je dostupný na tomto linku.
Malý prepoštský dom
Oproti Domu Albrechtovcov sa nachádza dom č. 4, označovaný aj ako „malý prepoštský dom“. Dlho bol považovaný za najstarší v meste. Pre oblúčkový ornament na fasáde bol datovaný do románskeho obdobia, avšak stavba pravdepodobne vznikla až v čase gotiky.
Koniec prechádzky: Baxova veža
Na konci Kapitulskej ulice zbadáte po ľavej ruke veľké mreže, otvorené v čase od 10:00-20:00. Určite neváhajte vstúpiť, nájdete tu ďalší unikát. Prejdite tých pár schodov a predstavte si, že do roku 1983 bol celý tento priestor zasypaný hlinou. V tomto roku sa totiž začal realizovať archeologický výskum, ktorý odkryl torzo veže opevnenia, čo prinieslo zásadný zvrat do vtedajšej predstavy o vývoji mestských hradieb. Veža dostala pomenovanie po archeológovi Petrovi Baxovi, ktorý ju objavil.
Do roku 1983 nikto ani len netušil, že tam je veža so vzácnymi hutníckymi pecami, ktoré spôsobili v meste požiar. V lejárni odlievali pušky a tarasnice pre mestskú stráž a obrancov. Veža najskôr slúžila ako bašta v hradnom opevnení. Do konca 15. storočia bola nevyužívaná, tak si tu hutníci postavili pece na odlievanie medi. O sto rokov neskôr bola dielňa zničená. Legenda sa viaže na slávny požiar mesta z roku 1515, keď zhorela celá Kapitulská ulica a časť priľahlých ulíc a práve táto hutnícka dielňa bola možnou príčinou požiaru. Chýba mi tu však aspoň jedna informačná tabuľa, ktorá by návštevníkom priblížila, na čo sa to vlastne dívajú. V čase keď som sa tam bol pozrieť, bolo tam viacero turistov, ktorí len kukali a pýtali sa jeden druhého, že čo to tam vlastne je. Verím, že je to len otázka času, kedy tu taká tabuľa pribudne, keďže v okolí mestských hradieb ich je hneď niekoľko.
Nenechajte si ujsť unikátne Kapitulské dvory
Kapitulskú ulicu sa snaží propagovať a priniesť do nej život občianske združenie „Oživenie Kapitulskej ulice“, ktoré tu od roku 2014 každoročne organizuje Kapitulské dvory. Akcia, ktorú treba zažiť na vlastnej koži. Organizátori usporadúvajú jarné a jesenné Kapitulské dvory, tak ak ste tie jarné tento rok zmeškali, môžete to napraviť na jeseň. Vďaka tomuto občianskeho združeniu by mohla mať Kapitulská ulica novú atmosféru. Cieľom je naštartovať revitalizačné procesy, podporovať finančne nenáročné zásahy ako napr. odstraňovanie grafitov, inštalovanie trvalej a sezónnej kvetinovej výzdoby, umiestnenie informačných tabúľ, nasvietenie fasád a dvorov, ako aj rekonštrukcia dlažby.
Na tejto ulici je zaujímavostí omnoho viac. Nie je možné venovať sa každej z nich, veď by potom tento blog sotva niekto dočítal do konca. Každopádne gratulujem všetkým tým, ktorí sa dostali až sem na koniec a verím, že aj vďaka tomuto blogu budete mať pri najbližšej prechádzke po tejto ulici iný, lepší zážitok.
