Keďže som bol prekvapený, že o da Vinciho projekte nového hlavného mesta Francúzska - Romorantin - nie je na slovenských a českých webstránkach jediný ucelený článok, rozhodol som sa o tejto unikátnej vízii Leonarda da Vinci a francúzskeho kráľa Františka I. napísať blog.
V roku 1515 zasadol na francúzsky trón mladý panovník František I., ktorý mal v tom čase 20 rokov. Mladého Františka by sme mohli pokojne označiť za typického renesančného človeka, pretože od začiatku svojej vlády sa rozhodol podporovať najväčších umelcov svojej doby a povzbudzoval ich k tomu, aby prišli do Francúzska. Postupne sa stal hlavným francúzskym patrónom umenia a mnohým umelcom poskytoval finančnú podporu. Jedným z umelcov, ktorého chcel mať František I. na svojom kráľovskom dvore, bol aj Leonardo da Vinci, ktorého František mnohé mesiace presviedčal, aby opustil Taliansko a presťahoval sa do Francúzska. Leonardo odolával a možno by nakoniec aj odolal, avšak zasiahla ruka osudu. V marci 1516 umiera Leonardov hlavný mecenáš Giuliano di Lorenzo de Medici a to je práve ten moment, kedy sa Leonardo definitívne rozhodol prijať pozvanie francúzskeho kráľa. Rozhodnutie to bolo dôležité, keďže Leonardo mal v tom čase už 63 rokov. Vedel, že keď sa rozhodne ísť v tomto veku do Francúzska, bude táto krajina miestom jeho posledného odpočinku. Legenda hovorí, že do Francúzska cestoval na svojej mule a cesta mu trvala približne 2 mesiace. Sprevádzali ho sluha a dvaja žiaci a so sebou si niesol aj tri majstrovské diela, ktoré po jeho smrti skončili vo Francúzsku – legendami opradená Mona Lisa a ďalšie dve významné diela Svätá Anna a Svätý Ján Krstiteľ. František I. sa neskôr pokúsil do Francúzska preniesť i da Vinciho obraz Posledná večera, avšak tento pokus sa nepodarilo prakticky zrealizovať.
Po dlho očakávanom príchode ubytoval francúzsky panovník da Vinciho na zámku Clos-Lucé v Amboise, z ktorého mal geniálny umelec výhľad na kráľov palác. Krátko po príchode predstavil František I. spolu so svojou sestrou Margarétou Navarskou Leonardovi svoju víziu nového hlavného mesta kvitnúceho francúzskeho kráľovstva Romorantin, kde mal Leonardo vybudovať aj úplne nový a majestátny kráľovský palác, ako centrum kráľovskej moci, rozdelený na dve samostatné časti – v jednej budove mal mať sídlo kráľ František I. a v druhej jeho matka Lujza Savojská. Leonardo sa okamžite pustil do práce a na projekte veľmi intenzívne pracoval. Mal svoju víziu ideálneho mesta, ktoré by obdivoval celý svet. František ho dokonca počastoval titulom "prvý kráľov maliar, architekt a inžinier". Avšak v máji roku 1519 vo veku 67 rokov umiera a projekt nového hlavného mesta umiera spolu s ním.
Dlhé roky boli vedci presvedčený o tom, že jeho plán nového hlavného mesta bol len na papieri. Avšak vďaka moderným technológiám 20. storočia sa prostredníctvom GPS zistilo, že v meste Romorantin predsa len došlo k zahájeniu megalomanského projektu. GPS odhalilo masívne presuny pôdy medzi rokmi 1517-1519 z jedného miesta na druhé, keďže súčasťou nového hlavného mesta mala byť aj rozsiahla sieť vodných kanálov a valov. O zahájení projektu svedčí aj záznam, ktorý sa neskôr podarilo nájsť v archívoch. Hovorí o tom, že František I. v januári 1518 vyčlenil 4,000 zlatých na vybudovanie systému kanálov, ktorý by spojil rieku Sauldre tečúcu cez Romorantin s riekou Cher, ktorá sa vlieva do rieky Loiry. Tento systém kanálov bol zas súčasťou ďalšieho megalomanského projektu „kanála medzi dvomi oceánmi“, o ktorom sníval už v 8. storočí cisár Karol Veľký a jeho učiteľ a radca Alcuin a mal tak spojiť Atlantický oceán so Stredozemným morom. Tento sen sa vo Francúzsku podarilo uskutočniť až na konci 18. storočia – tzv. „Canal du Centre“ bol slávnostne otvorený v roku 1792.
Po da Vinciho smrti boli jeho pozostalosti rozdelené medzi jeho najbližších spolupracovníkov. Jeho značná časť sa našťastie zachovala do dnešných čias. Medzi pozostalosťami bol aj rozsiahly archív náčrtov a plánov nového hlavného mesta Romorantin, ktoré dnes poznáme pod názvom „Codex Atlanticus“ - dnes sa nachádza v milánskej knižnici Biblioteca Ambrosiana. Taliansky expert na renesanciu a osobnosť Leonarda da Vinciho, Carlo Pedretti, napísal v roku 1972 unikátnu knihu o projekte Romorantin. Je jedným z mála zdrojov, z ktorého sa môžeme o tomto neobyčajnom projekte dozvedieť viac. Na slovenských a českých internetových stránkach sa napr. o tomto megalomanskom projekte nedozviete takmer nič. Ostal doslova zabudnutý. Poďme si preto priblížiť Leonardovu víziu ideálneho mesta.
V histórii máme niekoľko ambicióznych príkladov, kedy sa panovníci, či prezidenti snažili vybudovať nové ideálne hlavné mesto na zelenej lúke. Za všetko možno spomenúť Petrohrad, ktorý dal vybudovať ruský cár Peter I. Veľký. Projekt sa zdal byť spočiatku neuskutočniteľnou výzvou. Bolo potrebné vysušiť množstvo močiarov. Vďaka neutíchajúcej túžbe panovníka sa však tento sen stal skutočnosťou a dnes chodia obdivovať Petrohrad turisti z celého sveta. Z modernej histórie je zaujímavým počin brazílskeho prezidenta. Juscelino Kubitschek de Oliveira sa stal v roku 1956 novým prezidentom a jednou z jeho priorít bolo vybudovanie nového hlavného mesta v strede štátu. Mesto bolo vybudované na zelenej lúke a dal mu meno Brasilia. Ak sa vám meno Kubitschek nezdá dostatočne brazílske, nemýlite sa. Priezvisko Kubitschek získal od svojej matky. Tá sa volala Julia Kubitschek. Jej starý otec Jan Nepomuk Kubitschek sa narodil v južných Čechách. Prezident mal teda české korene.
Leonardo chcel úplne zbúrať staré mesto a postaviť nové, do ktorého by umiestnil celú kráľovskú administratívu a kráľovský dvor. Fascinujúcim je fakt, že vychádzal z konceptu starého 1,900 rokov – z príkladu Periklových Atén 400 rokov pnl. Pri projektovaní mesta vychádzal z dovtedajších najprogresívnejších poznatkov v medicíne, v oblasti sociálnej rovnosti, verejného vzdelávania a demokratických princípov. Leonardo chcel vytvoriť komfortné prostredie, ktoré je charakteristické pre dnešné 21. storočie. Inovácie, ktoré chcel Leonardo uskutočniť, by mali obrovský efekt a urýchlili by pokrok nie len v oblasti architektúry, ale aj v oblasti hygieny, vykurovania, vodovodov, komunikácie, dopravy, sociálnej interakcie a integrácie. Napr. v oblasti mestskej hygieny chcel vybudovať podzemný systém, v ktorom by sa zhromažďoval a likvidoval odpad z domácností a ulíc. Tento odpad bol mnohokrát príčinou morových epidémií a rôznych iných chorôb. Všetky domy v Romorantine by boli napojené na kanalizáciu, do kuchýň, toaliet a kúpeľní mal byť zavedený prívod teplej a studenej vody na všetkých poschodiach. S podobnými projektmi experimentoval ešte v predchádzajúcich rokoch v Taliansku.
Mal načrtnutý projekt mestskej vodnej veže, ktorá by zásobovala mesto vodou vďaka ním zdokonalenej Archimedovej turbíny. Paralelne s vodným systémom mal vypracovaný systém trubiek na ochladzovanie, otepľovanie a ventiláciu. Chcel pri tom využiť silu riek a postaviť na nich vodné mlyny. Dokonca načrtol predchodcu akéhosi prvého telefónu. Na každom poschodí každej budovy by sa nachádzal systém hlinených trubíc, v ktorých by boli vložené medené rúrky šíriace zvuk. Tento systém by umožnil vzájomnú komunikáciu medzi ľuďmi nachádzajúcimi sa na dvoch rôznych miestach v budove. Ďalšie vodné mlyny v okolí mesta, ktorých malo byť presne 8, mali pomôcť pri produkcii vlny, ktorá bola pre tento región typická. Taktiež chcel vysušiť okolité močiare a premeniť ich na úrodnú pôdu. Pri projektovaní svojho ideálneho mesta bral do úvahy aj potrebu ľudskej interakcie. Plánoval široké ulice, veľké zelené otvorené priestranstvá, školy, rekreačné centrá, dostatok fontán a rôzne umelecké diela rozptýlené po celom meste. Všetky tieto sociálne vymoženosti, ktoré boli také prirodzené pre starých Grékov, boli dlho zabudnuté a neboli nikdy uvedené do prevádzky v žiadnom Európskom meste v období zvanom Cinquecento (1500-1600).
Projekt nového hlavného mesta bol viac než ambiciózny a je veľkou škodou, že nemal svojho pokračovateľa. Po smrti Leonarda ostali jeho vízie len na papieri a z projektu sa upustilo. Hovorí sa však, že niektoré Leonardove nápady boli využité pri výstavbe nádherného romantického zámku Chambord, ktorý si dal František I. po Leonardovej smrti postaviť. Možno ako istú náplasť za neuskutočnený sen nového hlavného mesta. V zámku Chambord sa napr. nachádza unikátne schodisko, ktoré navrhol da Vinci.
Po prvýkrát mala verejnosť možnosť zoznámiť sa bližšie s týmto projektom až v roku 2010, kedy bola otvorená výstava v meste Romorantin – Lanthenay v Musée de Sologne. Výstava bola aj interaktívna, návštevníci mali možnosť vidieť 3D animácie Leonardových a Františkových vízií. Ak sa niekedy budete chystať na návštevu Paríža, využite možnosť navštíviť zámok Amboise a Clos-Lucé, kde Leonardo naposledy vydýchol. Na zámku a v jeho okolí je rozmiestených množstvo jeho vynálezov, ktoré obdivuje celý svet. Tieto nádherné miesta sú len hodinu vlakom z Paríža.
A zamýšľali ste sa niekedy nad tým, kde je veľký génius pochovaný? Leonardo zomrel na následky mozgovej mŕtvice 2. mája 1519 a prial si byť pochovaný v kostole Sv. Florentína v zámku Amboise. Existuje legenda, podľa ktorej Leonardo umieral v náručí kráľa Františka I. Moment, ktorý stvárnilo mnoho umelcov, sa však nezakladá na pravde. Počas Francúzskej revolúcie bol kostol zničený a počas vlády Napoleona I. v roku 1808 zbúraný. Údajné Leonardove pozostatky boli znova nájdené na mieste bývalého kostola Sv. Florentína v roku 1863. Bez skutočného dôkazu, že pozostatky naozaj patria Leonardovi, boli premiestnené do kaplnky Sv. Huberta v zámku Ambois a sú tam uložené dodnes.
Záverom by som rád dal do pozornosti nedávny fascinujúci dokument francúzskeho režiséra Patricka Focha „Nedokončený sen Leonarda da Vinciho - Le rêve inachevé de Léonard de Vinci“. Režisér pátra po zabudnutom projekte nového hlavného mesta Romorantin a spolu so študentmi animácie, ktorým dal k dispozícii mnoho Leonardových nákresov, vytvorili 3D animácie projektu kráľovského zámku a okolitého prostredia záhrad, fontán a kanálov. DVD sa dá objednať z internetu vo francúzskom jazyku. Je však možné vzhliadnuť ho na internete, avšak v maďarskom jazyku. Aj keď nerozumiete po maďarsky, určite si pozrite posledných 5 minút dokumentu, kde máte možnosť vidieť spomínané 3D vizualizácie (konkrétne 48 minúta 50 sekunda). Verím, že jedného dňa odkúpi práva na tento unikátny dokument niektorá zo slovenských televízií a nadabuje ho do slovenského jazyka, aby tento verejnosti dodnes neznámy a zabudnutý projekt pripomenul veľkosť génia Leonarda da Vinciho, ktorý jednoznačne predbehol svoju dobu.
