Na území dnešného Slovenska žila v minulosti značná židovská menšina a inak tomu nebolo ani v Martine. Tak, ako si kresťania stavali svoje svätostánky v podobe kostolov, tak aj židia si stavali svoje posvätné chrámy v podobe synagóg. A jedna takáto synagóga v maurskom slohu vyrástla v roku 1875 aj v centre Martina.
Nachádzala sa neďaleko Národného cintorína na vtedajšej Smrtnej ulici, ktorá dnes nesie názov Bernolákova. Bola postavená v architektonicky zaujímavom maurskom slohu. V roku 1881 ju zachvátil požiar, ale krátko na to bola zrekonštruovaná. S príchodom druhej svetovej vojny to židia vôbec nemali ľahké. Mnohých martinských židov transportovali do pracovných táborov do Osvienčimu. 5. júna 1941 sa uskutočnil prvý transport židov z Martina za asistencie miestnej organizácie Hlinkovej gardy. Za ním nasledoval druhý transport 3. júla 1941 a potom ďalšie a ďalšie. I napriek mnohým transportom zostalo v Martine žiť niekoľko židovských rodín. Prežili najťažšie obdobie exodu a neskôr niektorí padli v radoch partizánov v SNP.
Množstvo synagóg bolo počas vojny zničených a tých pár, ktoré prežili, mnohé roky pustli a chátrali. Martinská synagóga vojnu akoby zázrakom prežila. Po roku 1945 však neslúžila svojmu pôvodnému účelu. Priestor určený na modlitby nahradila sušiareň a sklad obilia. V tomto stave vydržala 31 rokov, kedy bolo v roku 1974 rozhodnuté o jej zbúraní. Na tomto miesta stála presne 99 rokov.
Bohvie, ktorý mestský úradník rozhodol o tomto nešťastnom čine. Snáď sa v dohľadom čase niekto ponorí do mestských archívov a zistí, kto stál za rozhodnutím synagógu zničiť, ako aj dôvod, prečo tomu bolo tak. Veď mnoho synagóg po celom Slovensku prežilo až do dnešných čias a zažívajú priam renesanciu. V ich útrobách sa po ich rekonštrukcii usporadúvajú rôzne koncerty, či vernisáže. Stali sa z nich kultúrne centrá, ktoré lákajú nielen miestnych obyvateľov, ale aj množstvo zahraničných turistov.
Nedávno tak boli zrekonštruované a obnovené synagógy v Žiline, Lučenci, či Bardejove a stali sa z nich razom vyhľadávané miestne atrakcie a klenoty. Keby v Martine v roku 1974 nebolo rozhodnuté o zbúraní synagógy, mali by sme v našom meste ďalšiu hodnotnú kultúrnu pamiatku. Dnes ju na jej pôvodnom mieste nepripomína žiadna pamätná tabuľa. Akoby bola táto etapa navždy vymazaná z dejín nášho mesta.
Mnoho Martinčanov, ktorí dnes postávajú na zastávke a čakajú na svoj autobus, ani netušia, že za ich chrbtom pred pár rokmi stála židovská synagóga. Dnes po nej nenájdete ani stopy. Bola kompletne rozobratá a zrovnaná so zemou. Na mieste, kde stála, nájdete len pár balvanov. Za synagógou sa nachádzal aj židovský cintorín. Ten bol taktiež zlikvidovaný a náhrobné kamene z tohto židovského cintorína dnes môžete nájsť na Národnom cintoríne, ktoré sú len tak voľne poukladané v tráve.
Na mieste je otázka, aký bol dôvod a zmysel zbúrania synagógy. V tom čase síce prebiehala nová socialistická prestavba mesta a mnohé historické budovy tiahnúce sa od Národného cintorína po rímskokatolícky kostol ustúpili novej ceste pre automobily. Avšak na mieste, kde stála synagóga dnes nestojí absolútne nič. Nenahradila ju žiadna iná budova. Je tam len trávnatá plocha. Tak potom prečo?
Synagógu v roku 1974 rozobrali. Tu vyvstáva otázka, čo sa stalo s materiálom. Bol použitý na stavbu iných budov, alebo nedajbože rodinných domov v Martine? Odpoveď by sme možno našli v mestskom archíve. Budeme si však musieť počkať, kým sa z radov Martinčanov nenájde nejaký nadšenec, ktorý by nám našiel odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky z tohto článku.
