Alebo o tom, že keď na niekoho nesprávneho zatrúbite, môže Vám bejzbolkou upraviť fasádu karosérie Vášho auta, v horšom prípade aj tú Vašu.
Nemilé príbehy, ale stále len z druhej ruky. Od minulého týždňa som už o skúsenosť bohatší. Bratislavské zvieratá som zahliadol v priamom prenose. Nuž, viem si predstaviť sviatky aj bez tohto zážitku, ale zadarilo sa.
Pri prejazde Bratislavy som sa zastavil aj v Auparku. Parkoval som v garážovom dome. Keď som sa už chystal k odchodu, z miesta oproti sa snažil dostať nejaký Jeep. Zapínal som si ešte pásy, nikde som sa neponáhľal, a tak som mu nechal dostatok času, aby sa zo svojho miesta bez náhlenia vytočil. Nacúval si k výjazdu, medzitým som ho predbehol, takže tri poschodia som videl jeho svetlá v mojom spätnom zrkadle.
Pri výjazde z garáže som začul klaksón. Pozriem do zrkadla, či to patrilo mne. Ale nie, patrilo to nejakému inému autu, ktoré si dovolilo z „vedľajšej“ zaradiť sa pred môjho „kamaráta“ z Jeepu. Toho to z nejakého dôvodu celkom vytočilo, zašiel autom na úroveň toho nešťastníka (serúc na to, že stojí v protismere) a chvíľu sa cez spustené okienko rozprávali. Zdalo sa, že týmto to skončilo. Ale neskončilo. Stojac v zápche pred kruhovým objazdom som si v zrkadle všimol, že Jeep sa opäť dostáva na úroveň toho nešťastníka (a opäť v protismere), vyskakuje z neho nejaká holohlavá gorila, zúrivo kope do jeho auta, otvára dvere a päsťami toho dopravného hriešnika mláti. Keď už mal pocit, že dopravný priestupok bol dostatočne potrestaný a vracal sa do auta, vybehol ešte jeho spolujazdec rovnakej figúry. Asi si chcel pred novým rokom tiež tresnúť...a tak si aj tresol. Mal som z tohto zážitku dosť blbý pocit. Neznášam totiž takýchto arogantných hlúpych bastardov. Avšak so svojou fyzickou konšteláciou a občianskou odvahou je to jediné, čo s tým môžem urobiť. Neznášať a lamentovať. Ale je niekto z Vás iný?
