Je pravda, že predstava dvakrát tak dlhého sladkého ničnerobenia počas zaslúženého dôchodku, respektíve len robenia toho, na čo budem mať v tej konkrétnej chvíli chuť (aj keď zas pripúšťam, že nie na všetko, na čo by bola chuť, ešte bude aj sila), by sa páčila aj mne.
Obávam sa ale, že predlžovanie života môže mať aj svoje tienisté stránky.
Tak v prvom rade otázka je, či nás naša matička Zem bude schopná toľkých uživiť. Určite by sa nejakým spôsobom dalo vypočítať, o koľko by vzrástla populácia pri predĺžení priemernej dĺžky života o x rokov. Ja to síce vypočítať so svojimi znalosťami matematiky nedokážem, každopádne už dnes nemá aspoň tretina ľudí (a to som možno veci neznalý optimista) čo do "huby", čo si naša mierne prežratá tzv. západná civilizácia len s ťažkosťou uvedomuje.
Obávam sa preto, že jedného dňa by jednoducho musela vypuknúť ďalšia svetová vojna (nie som si istý, ktorá to bude v poradí), kde sa bude bojovať o vodu a chlieb (k čomu ale asi dôjde tak či tak aj bez predlžovania dĺžky života).
Rovnako mi nie je jasné, kto bude živiť (nás?) dôchodcov, keď sa pomer produktívnej populácie s tou penzionovanou zrovná jedna k jednej. Zrejme budú musieť vlády naštartovať kampaň "Nájdi si svojho dôchodcu". Pre istotu by som snáď ešte doplnil "... a nakŕm ho".
Riešením by síce mohlo byť zvýšenie dôchodkového veku tak na 80 rokov (to by som si to už asi fakt hodil), len či bude toľko práce.
Preto si myslím, že tých 75 až 80 rokov celkom stačí, a namiesto toho, ako žiť dlhšie, by sme sa snáď mali viac zamyšľať nad tým, ako žit bohatšie a lepšie.
