V rámci nástupu do firmy som absolvoval niekoľko rozhovorov s vedúcimi pracovníkmi. Jedného dňa prišiel rad aj na šéfa distribúcie. Pri kávičke sme spolu prekecali (ja teda hlavne prepočúval) takmer dve hodiny, počas ktorých som sa dozvedel fascinujúce veci o tom, ako funguje distribučný reťazec od momentu, kedy noviny vyjdú z rotačky až po chvíľu, kedy sa objavia v novinom stánku na železničnej stanici niekde v Pičíne alebo Kozojedoch.
Ako si PNS-ka na piatich nákladiakoch odvezie denné vydanie do svojich triediacich centier, kde pripravia do 20.000 balíkov rôznych titulov pre každý jeden stánok a ako tieto balíky len po Prahe rozváža okolo 200 pickupov s nájazdom 250 kilometrov denne.
A toto všetko samozrejme niečo stojí. A my preto zo samotného predaja novín nezarobíme ani floka. To málo, čo sa zarobí totiž zhltne remitenda.
"Ak je remitenda tak do 40%, tak je to dobré", vysvetľuje mi riaditeľ a dopĺňa, že v pripade promo vydaní, ktoré sa tlačia vo vyššom náklade, sa remitenda môže vyšplhať aj na 60%. A ja začínam gúľať očami. Z desiatich novin sú štyri výtlačky v priebehu jedného dňa odpadom.
Ozýva sa vo mne môj zmysel pre životné prostredie a nesmelo sa pýtam, či sa tie remitendné kusy aspoň nejak recyklujú. Ukľudnil ma, že vraj áno, ale nech si nemyslím, že z jedného recyklovaného výtlačku je celý výtlačok nový. Zhruba 20% je nenávratne preč.
"Ale Petře, to nic není. Keď tlačíme Nymburský zpravodaj (názov titulu som si dovolil zmeniť), ktorý má náklad zhruba 800 kusov, tak len pokým sa nastavia farby na rotačke, musíme urobiť 1.000 výtlačkov a po tom, ako sa rotačka vypne, ešte ich z nej vylezie zhruba 600 kusov." Diky Tondo, skvelé. Prebúdza sa vo mne pocit hrdosti na firmu.
