Ako som 2 týždne vkuse plakal (...a že chlapi neplačú)

ODVÁŽNY CHLAP NIE JE TEN, KTORÝ JE NEZRANITEĽNÝ. ODVÁŽNY CHLAP JE TEN, KTORÝ SA PRED SVOJOU ZRANITEĽNOSŤOU NESKRÝVA.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

"Chlapi neplačú!"
Túto vetu som ako malý počúval pravidelne doma aj v škole.

"Musím byť silný, nesmiem plakať."
Keď mi bolo ťažko, tak som sa tak veľmi bál, že sa mi ostatní budú za plač smiať, že som svoj smútok potláčal čím ďalej tým lepšie.

S rokmi sa mi to podarilo takmer úplne.
Myslel som si, že som frajer - som silný chlapom, ktorý nereve.

Keď som začal mávať ku koncu výšky sociálne úzkosti, a depresie, po plačí som túžil, no nedalo sa.

Po vysokej škole som žil v Prahe a vrhol som sa do sebarozvoja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pamätám si moment, kedy som si písal do denníka reflexiu z minulosti a začal som si uvedomovať niektoré veci, ktoré som dovtedy prehliadal. Spochybnil som, že chlapi neplačú a spýtal som sa sám seba: "Čo keby som si dovolil cítiť ten smútok?"

Šiel som sa von prejsť a cítil som sa smutný.
Zrazu som si začal uvedomovať veci z minulosti v návaloch.

A začalo mi byť ľúto vecí, ktoré som si myslel, že už uzavreté.

A tak som tú skriňu so smútkom a ľútosťou, ktorú som vzduchotesne uzavrel, znova otvoril.

Bol to výbuch!

 

Pamätám si, že som sa asi 2 týždne chodil každý deň prechádzať von na 2-3 hodky a celý čas som plakal.

SkryťVypnúť reklamu

 

Prišlo mi to extrémne. 

Strašne som sa za to hanbil.

Pripadal som si divný.

 

Veci, ktorých mi prišlo ľúto bolo neskutočne moc, a akoby ich neubúdalo. Rodičia, škola, priatelia, ako som sa zachoval, čo som povedal, čo mne povedali, čo sa stalo... Ako keby to nemalo konca.

 

Čo bolo ale zaujímavé, že mi bolo lepšie.

Akosi ľahšie.

 

Bál som sa, že raz takýto urevaný stretnem niekoho známeho.

Ale keďže mi bolo stále lepšie a lepšie, povedal som si: "Kašľať na to, stojí to za to."

 

Po 2 týždňoch bol zrazu kľud.

Už sa mi viac plakať nechcelo.

 

Ja som mal pocit ako keby som schudol 10kg, pritom fyzicky som nezhodil ani kilo.

SkryťVypnúť reklamu

Zhodil som mentálnu záťaž, ktorá tam bola roky.

Bolo mi neskutočne lepšie.

 

Spomalilo sa mi rozmýšľanie, mal som väčší pokoj, a akoby menej stresu v rovnakých situáciách.

 

A naučil som sa jednu dôležitú vec:"To, že chlapi neplačú je pi*ovina."

 Chlapi sú ľudia a všetci ľudia majú všetky emócie.

 

Bez ohľadu na to, či sú majstri sveta vo vzpieraní, alebo pretekári Formula 1, podnikatelia alebo predavači v Tescu. Každý chlap má v sebe časť ktorá je schopná smútku a plaču.

 

Chlap, ktorý tvrdí opak nie je odvážny, ale bojazlivý.

Svojho smútku sa bojí.

Bojí sa, že ho neustojí on alebo jeho okolie.

 

A tak smútok potláča, niekedy aj roky.

SkryťVypnúť reklamu

 

Dopláca na to jeho rodina, pretože sa od nej odpája.

Dopláca na to jeho okolie, pretože sa musí skrývať.

Ale najviac na to dopláca on sám, pretože sa musí šialene kontrolovať a prichádza o spontánnosť, radosť a ľahkosť života.

 

 

Pritom ide len o pár sĺz, trochu sopla a - dovolenie si cítiť ľútosť, že to staré odchádza.

Smútok totiž existuje, aby duša mohla pustiť staré a vytvoriť priestor pre nové.

 

Túto schopnosť má každý chlap.

A jeho odvaha nespočíva v tom, že svoj smútok dokáže skryť, ale v tom, že doňho vstúpi, aj keď sa bojí.

 

Aj keď neplakal 30 rokov.

 Odvážny chlap nie je ten, ktorý je nezraniteľný.
Odvážny chlap je ten, ktorý sa pred svojou zraniteľnosťou neskrýva.

Poďme už konečne zmeniť tento nefunkčný vzorec, ktorý nikomu pomáha!

 

---

 

Autor článku je kouč a tréner osobnostného rozvoja pre mužov a spravuje na facebooku skupinu "Rozvoj Muža: The Masculine Edge

" kde pravidelne pridáva nový obsah a o sebarozvoji pre mužov. Pridaj sa da skupiny, staň sa súčasťou komunity a získaj viac podobných príspevkov ZDARMA! 

Maroš Činčura

Maroš Činčura

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Tento blog píšem (hlavne) pre mužov, ktorí sa rozhodli dosahovať ciele a výsledky vo všetkých oblastiach svojho života.Venujem sa hlavne témam maskulinity, sebavedomia a emočnej inteligencie.Mojím cieľom je, aby si po prečítaní mojich článkov mohol urobiť reálne a konkrétne kroky, ktoré zlepšia tvoj život a pomôžu ti posunúť sa na ďalšiu úroveň. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu