Mal som asi päť rokov a bol som sa hrať u kamaráta. Mali nedostavaný dom, na meracích hodinách elektriny neboli dvierka a nosili sa tam žltochvosty. Kamarátova mama vyvárala plienky a veľký hrniec s vriacou vodou položila pred dvere, aby voda vychladla. Boli sme zvedaví, koľko majú žltochvosty mladých a tak sme pritiahli hrniec pod hodiny. Najprv vyskočil naň môj kamarát, nazrel do hniezda a zoskočil. "Je ich tam päť, choď sa pozrieť" povedal a pomáhal mi na hrniec. Keď som sa dostal hore, pokrievka sa prevrátila a už som bol v hrnci. Začal som kričať, kamarát sa zľakol a ušiel. Vtedy mi prvýkrát pomohol anjel strážny a dostal ma z hrnca. Rok som nechodil, mal som obareninu tretieho stupňa a vozili ma v detskom kočíku. Chceli mi amputovať nohy, no nepodarilo sa im to. Anjel strážny bol pri mne.
Asi o rok, keď som sa postavil na nohy, môj anjel znova zasahoval. Mama musela ísť do práce a nechala ma pod dozorom mojich starších bratov. Aby sme neodišli zo dvora, zobrala kľúč od bráničky. Bratom sa nechcelo byť doma a preto sa rozhodli preliezť cez bránu, ktorá mala skoro 2 metre. Ale čo so mnou? Vysvetľovali čo mám robiť, ako preliezať, pomáhali mi dostať sa cez bránu. Keď ma dostali na bránu, zakolísal som sa a spadol dolu. Bol pri mne môj anjel strážny, lebo som vyšiel z toho len s malými odreninami.
Keď som mal asi desať rokov hrali sme sa na Muškatierov. Vtedy to letelo. Mali sme ostré meče z dreva a bojovali sme ako draci. Nešetrili sme sa a kamarát Dartaňán mi bodol priamo do oka. Odviezli ma do nemocnice, no anjel strážny zakročil - zatiaľ vidím :)
Potom mi pri dedinských bitkách prárkrát rozbili kameňom hlavu, no môj anjel strážny zariadil, že som stále tu.
Raz koncom zimy som šiel autom z práce domov. Išlo sa mi príjemne, cesta bola suchá a tešil som sa na dobrú večeru. Keď som vyšiel na malý kopec, cesta bola zrazu samý ľad. Chcel som pribrzdiť, no auto sa dostalo do šmyku. Päťkrát som otestoval zvodidlá a asi po päťsto metroch som spravil hodiny a auto zastalo. Nebol som pripútaný a tak som hlavou rozbil čelné sklo. Anjel strážny bol pri mne a vyviazol som z toho úplne zdravý. Keď prišli policajti, bol som ešte v šoku. Dali mi pokutu 500 Sk za neprispôsobenie rýchlosti stavu a povahe vozovky. Mal som pri sebe len tisícku a policajt mi nemal vydať. Ja celý šťastný, že žijem, som mu povedal, to je dobre. No policajt to odmietol a na mojom rozbitom aute sme šli rozmeniť peniaze do najbližšej krčmy.
O pár rokov neskôr som si kúpil Ladu Nivu. Chcel som ju otestovať a tak som pozval švagra na huby. Za pár minút sme boli na mieste, nazbierali sme plné koše hríbov a nasadli sme do auta. Šiel som opatrne, lebo som ešte nemal skúsenosti. Zrazu som vbehol do jamy, chcel som zabrzdiť a namiesto na brzdu som šliapol na plyn. Auto sa rozbehlo, strhol som volant do protisvahu a prevrátili sme sa na strechu. Bledý švagor stačil len povedať: "No Maroš!" a pootvoreným okienkom zmizol z auta. Naše auto bolo nad priepasťou a keď ho odľahčil, mohol som spadnúť dolu. Môj anjel strážny držal Nivu na pleciach a ja som vyviazol len s malým škrabancom na kolene.
Ďakujem môjmu anjelovi strážnemu, že som stále medzi vami a sľubujem mu, že mu už dám trochu oddýchnuť.
